Štefan Mačák má strýka i šťastie. „Keď ma prijímali do internet café, opýtali sa: Ako sa má strýko? ... a bol som prijatý,“ spomína. Odkedy podniká, strýka „nepotrebuje“.

Nemá rád viazanosť, obmedzenosť a byť sám sebe pánom je presne to, čo potrebuje a chce. Nešiel by už do obchodov s ľuďmi, ktorými si nie je istý, a nezamestnal by kamaráta z detstva.

Sixnet je rodinná firma. Mama je spoločníčka, priateľka je grafička, jej sestra asistentka, len programátor je cudzí. Sme prototyp rodinnej firmy. Podnikať som začal v roku 2000. Mal som nejaké teoretické skúsenosti s internetom a kamarátov otec ma požiadal, či by som mu neurobil webovú stránku.

To bol môj prvý pokus, potom som urobil ešte niekoľko projektov a jeden z mojich klientov nastúpil do veľkej farmaceutickej firmy. Čoskoro sa mi ozval, že potrebujú webovú stránku.

Medzitým som sa zamestnal ako vedúci v internet café. Ešte počas zamestnania som sa zoznámil so študujúcim právnikom. Barterom, výmenou za vytvorenie stránky www.politika.sk, mi založil eseročku.

Začiatkom decembra 2002, teda rok a pol potom, ako som sa začal učiť tvoriť webové stránky, som už mal dosť zákazníkov na to, aby som mohol dať výpoveď a prenajať si kanceláriu. A potom to už išlo. Na začiatku mi všelijaké finesy a triky poradila mama, niečo som vedel z obchodnej akadémie a z vysokej školy. V podnikaní vyznávam princíp fair play. Vypláca sa to, za prvých päť rokov podnikania som stratil len dvoch zákazníkov.

Pekné a dobré

Chcem vytvoriť vlastný portál, ktorý bude bezprácne generovať zisky, mať technológie a zariadenia na poskytovanie reklamných služieb „pod jednou strechou“. Expanzie sme sa dočkali až vo štvrtom roku podnikania – začali sme mať skutočne veľa práce s webmi aj reklamou, odštartovali sme spoluprácu so štátnymi organizáciami i so strednými firmami.

Stavili sme na to, že nič nie je nemožné. Myslím, že nás ťahá chuť a ochota sa vrhať do čoraz väčších a väčších projektov. Samozrejme, občas odmietneme aj my, ale nie je to často. Robíme aj pre Spojené štáty americké, Nemecko či Belgicko.

Vykonávame aj to, čo iní veľmi robiť nechcú či nevedia – vyhľadávače, internetový marketing, bannery, analýzy. Robíme veci, ktoré dobre vyzerajú a mnoho ľudí je prekvapených, že aj ich malá firma môže mať veľmi peknú stránku, vizitku či leták.

Sledujeme, čo sa deje na všetkých frontoch, pozorujeme iné firmy, premýšľame, inovujeme. Hoci firmu riadim dosť direktívne, zatiaľ rozumiem tomu, čo moji zamestnanci robia.

Pracujeme čertovsky rýchlo a dobre, čím zákazníkov privádzame do vytrženia. Hoci sme maličká firma, poskytujeme služby veľkým hráčom a máme aj niekoľko strategických partnerstiev s regionálnymi reklamnými agentúrami.

Stres a úspech

Na začiatku som bol sám v kancelárii, ktorú som zariadil nábytkom z výpredaja. Po troch mesiacoch som prijal asistentku. Po viac ako roku som zamestnal grafičku, potom programátora – zarábali sme 18-tisíc korún mesačne. V roku 2005 pribudli ďalší programátori, kúpili sme auto, nové počítače.

Zákaziek pribúdalo čoraz viac. Robili sme softvér i reklamu. Časom sme prestali robiť informačné systémy, portály a intranet, lebo v projektoch sme mali priveľa peňazí. Vtedy sme znižovali aj počet zamestnancov, zo šiestich na troch, prudko sme zvýšili efektívnosť práce, ale mali sme menej stresu.

Človek v podnikaní si zarába sám na seba, nesie síce zodpovednosť za zamestnancov, ale má otvorený horizont. Tvrdím, že nie je problém, ktorý sa nedá vyriešiť. Vzorom mi je Attila Tóth, prezident košickej spoločnosti Novitech, a jeho buldodžia povaha. Vie sa zaťať a stále ísť dopredu. Tvrdý obchodník.

Myslím si, že som voči svojim ľuďom zodpovedný. Snažím sa vždy o dohodu a som dôsledný aj voči sebe. Poradíme sa, som ochotný akceptovať názory, ale rozhodnutie je stále na mne. Kolegovia to cítia a rešpektujú. Motivujem ľudí odmenami „na drevo“ a domnievam sa, že máme všetci dobrý pocit z vykonanej práce.

Štefan Mačák (28) študoval informatiku na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Krátko pracoval v internetovej kaviarni, od roku 2002 podniká. Jeho firma Sixnet sa zaoberá tvorbou internetových stránok, e-marketingom, grafickým dizajnom a reklamou. Oproti prvému roku existencie má dnes firma štyridsaťnásobne väčší obrat.

Poteší napríklad, že Google nám poslal novoročné blahoželanie až z Kalifornie, elektronický obchod tri hodiny po spustení vygeneroval prvú objednávku. Všetkých nás práca baví. V budúcnosti, keď bude viac ľudí, to možno tak nebude, ale viem, že peniaze sú veľmi dôležitá a silná motivácia.

Keby som nepodnikal, netuším, čo by som robil. Ale asi niečo s počítačmi. Asi by som riešil kariéru ako manažér. Lenže ja podnikám a určite by som sa rovnako rozhodol opäť. Nemám rád viazanosť, obmedzenosť. Byť sám sebe pánom je presne to, čo mi pasuje. Ani neviem, čo by som zmenil. Možno by som si niekoľkokrát zapýtal za prácu viac peňazí, kúpil iné auto kvôli servisu, nešiel do veľkých informačných systémov, do obchodov s kamarátmi, ktorými som si nie istý a nezamestnal by som priateľa z detstva.

Budúcnosť na dosah

Vždy som bol typ, ktorý si dokázal zarobiť. Ani ako študent, ani ako zamestnanec som sa nepovažoval za bežného a spokojného s mesačným fixným platom. Brigádoval som, obchodoval s telefónmi, autami, oblečením alebo som sa staral o počítače.

Nie som hazardér, ale neviem šetriť. Preto fungujem na dlh. Požičiam si, investujem, potom vrátim. Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Alebo, ako hovorí moja babka – na každú dieru existuje záplata. Radšej sa nad tým nezamýšľam, snažím sa riziko rozdeliť na mnoho klientov, v budúcnosti do rôznych podnikateľských aktivít.

Som spokojný. Nemám sa za čo hanbiť. Viem vystupovať sebavedomo a začínam si život a niektoré situácie užívať. Kamaráti, snoubording, wakebording, plávanie, pes či veľké grilovačky s rodinou na dome u strýka.

Chcem splatiť hypotéku na byt, možno kúpiť nejaký pozemok. Do firmy potrebujeme veľkoformátovú tlačiareň, veľkú digitálnu tlačiareň, elektrickú rezačku, vlastný web server, nové auto. Chcem prijať šikovného obchodníka, programátorov a ešte jedného grafika. Väčšinu organizačných vecí budem presúvať na asistentku a budem sa venovať iným veciam. Tak si to predstavujem a vidím to reálne.

Foto - Ivan Fleischer

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.