Pán Dieter Armbrecht z nemeckého Uelzenu vlastnil nehnuteľnosť a v nej aj podnikal. Prichýlil na noc pocestných, dal im aj najesť, ale časť priestorov si vyčlenil aj sám pre seba na bývanie. Keď sa rozhodol nehnuteľnosť po čase predať, novému majiteľovi účtoval kúpnu cenu aj s daňou z pridanej hodnoty. Ale iba z tej časti budovy, ktorá sa využívala ako penzión a reštaurácia.

To sa ale nepáčilo daňovému úradu, ktorý žiadal dodaniť aj predané obydlie hoteliéra. Daňovník protestoval a pustil sa do boja so štátnou byrokraciou a uspel. Za pravdu mu dal nielen Spolkový finančný súd v Nemecku, ale dokonca aj Európsky súdny dvor. Výsledok: dani z pridanej hodnoty nepodlieha predaj časti majetku, ktorá sa využívala na súkromné účely.

Rovnako úspešne pochodil holandský manželský pár, ktorý si kúpil do majetku firmy bungalov. Prenajímal ho a iba vo veľmi malej miere využíval aj na súkromné účely. O vrátenie DPH, ktorú zaplatili pri kúpe, požiadali iba z plnenia, ktoré plynulo z prenájmu a daňový úrad im vyhovel. Lenže dodatočne sa dožadovali vrátenia DPH v plnej výške, teda aj z využívania bungalovu na súkromné účely. S tým už ale správca dane nesúhlasil.

Manželia Charlesovci sa domohli práva až na Európskom súdnom dvore. Výsledok: osoba podliehajúca dani má právo si zvoliť, či zahrnie do majetku svojho podniku všetok investičný majetok, ktorý používa čiastočne na podnikateľské účely a čiastočne na iné ako podnikateľské účely, ako aj, prípadne, právo na úplný a priamy odpočet splatnej DPH z nadobudnutia tohto tovaru.

Aby sa aj slovenskí správcovia dane vyhli takýmto sporným situáciám, posledná novela zákona o DPH vniesla viac svetla do definície pojmu zdaniteľnej osoby. Podľa nej sa už bude dať jednoznačne rozlišovať, kedy podnikateľ-fyzická osoba koná ako zdaniteľná osoba a kedy to tak nie je.

S účinnosťou od 1. apríla platí, že predmetom dane sú len tie plnenia podľa zákona o DPH, ktoré uskutoční zdaniteľná osoba v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej má príjmy. Nevzťahujú sa na tie činnosti, pri ktorých koná ako súkromná osoba. Znamená to, že ak odteraz zdaniteľná osoba vykoná transakciu v postavení súkromnej osoby, nekoná ako zdaniteľná osoba a táto transakcia ani nepodlieha dani.

Zdaniteľná osoba (§ 38 ods. 5 zákona o DPH)

Zdaniteľnou osobou je každá fyzická a právnická osoba, ktorá nezávisle podniká bez ohľadu na účel a výsledky jej podnikania. V prípade DPH sa podnikaním rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, napríkad činnosť výrobcov, obchodníkov, poskytovateľov služieb, slobodné povolania, duševná tvorivá a športová činnosť.

Európska legislatíva hovorí jasnou rečou. Ak podnikateľ používa investičný majetok tak na podnikateľské ako aj na osobné účely, má pre potreby DPH možnosť rozhodnúť sa. Buď zahrnie tovar v celom rozsahu do majetku svojho podniku s nárokom na úplný odpočet DPH, alebo si ho zachová v celom rozsahu vo svojom súkromnom majetku, čím ho tak úplne vylúči zo systému DPH. Treťou možnosťou je zahrnúť ho do svojho podniku iba v časti jeho skutočného podnikateľského použitia. Potom sa nárok na odpočítanie dane vzťahuje len na túto časť majetku.

Šiesta smernica o DPH, ktorou sa musia riadiť všetky členské štáty únie, tak rozhodne nebráni podnikateľovi-zdaniteľnej osobe, aby si časť majetku zachoval ako súkromný. A to musí zohľadniť aj správca dane pri posudzovaní nárokov na jeho zdaňovanie a daňovník zase dostatočne preukázať.

Foto na titulke - Flickr.com