Termín na podanie daňových priznaní na daň z príjmov za rok 2007 sa nezadržateľne blíži a s ním aj všetky povinnosti spoločností týkajúce sa účtovnej závierky, auditu a výpočtu dane. V zákone o dani z príjmov nastalo za posledný rok, ako zvyčajne, mnoho zmien, z ktorých niektoré majú vplyv už na daňové priznania za rok 2007, iné sú platné až od tohto, respektíve budúceho roka, ale sú o to výraznejšie.

Pozor na chyby

Daňové priznania je potrebné podať najneskôr do 31. marca 2008 s výnimkou tých spoločností, ktorým daňový úrad povolí odklad tejto povinnosti, respektíve, ktoré majú finančný rok iný ako kalendárny rok. O predĺženie lehoty bolo nutné požiadať najneskôr do 17. marca 2008 (vrátane), žiadosti podané po tomto termíne nebudú brané do úvahy.

Za neskoré podanie daňového priznania hrozí spoločnostiam pokuta od 2 000 do 500 000Sk. Za oneskorenú úhradu dane vám zasa daňový úrad vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania.

Podľa prieskumu daňovej správy je na Slovensku chybné takmer každé piate daňové priznanie. Medzi najčastejšie chyby patria chýbajúce identifikačné údaje, podpis, chýbajúce alebo neúplné prílohy.

Mnohé spoločnosti napríklad zabudnú k priznaniu priložiť poznámky k účtovnej závierke alebo nepredložia finálnu závierku schválenú audítorom a štatutárnym orgánom spoločnosti. Matematickým chybám je možné sa vyhnúť napríklad vyplnením daňového priznania na internete, keďže elektronický formulár si súčtové riadky vypočíta sám.

Daňové riaditeľstvo už sprístupnilo na svojej stránke aj nové oficiálne formuláre daňových priznaní  na daň z príjmov právnických osôb za rok 2007. V novom formulári pribudla okrem iného povinnosť vykázania presnej sumy výnosov dosiahnutých z aktivít so zahraničnými závislými osobami. Na túto oblasť sa pritom stále viac začínajú orientovať aj daňové kontroly.

Zrážková daň

V porovnaní s rokom 2006 sú príjmy z prenájmu hnuteľného majetku zahraničných spoločností, ktoré majú v SR obmedzenú daňovú povinnosť, predmetom zrážkovej dane. Základným dôsledkom pre zahraničných daňovníkov je v tomto prípade nemožnosť uplatnenia nákladov súvisiacich s prenájmom hnuteľných vecí v Slovenskej republike prostredníctvom daňového priznania tak, ako to bolo pred rokom 2007.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Ako úspešne zvládnuť daňovú kontrolu
• Nové pravidlá pre daňové prázdniny
• Prvé priznanie pre milionársku daň

Znamená to tiež, že slovenské spoločnosti, ktoré uhrádzajú faktúry do zahraničia napríklad za prenájom počítačov alebo serverov umiestnených na Slovensku, sú povinné zraziť z týchto úhrad 19-percentnú daň a odviesť ju daňovému úradu.

Bez zabezpečenia

Slovenskí platitelia dane od 1. januára 2007 už nemusia vyberať takzvané zabezpečenie dane vo výške 19 percent z platieb v prospech zahraničných subjektov, pokiaľ ide o daňovníkov členských štátov Európskej únie. Platbami do zahraničia, ktoré by za bežných okolností podliehali zabezpečeniu dane, sú napríklad prenájom a predaj nehnuteľností na území Slovenska alebo príjmy z predaja hnuteľných vecí a cenných papierov v Slovenskej republike.

V dôsledku zmien v účtovaní rezerv došlo tiež k úprave ich zahŕňania do základu dane. Daňovo uznaný náklad, na ktorý bola tvorená daňovo neuznaná rezerva, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy. Zúčtovaný rozdiel medzi sumou skutočného nákladu a rezervou sa do základu dane nezahŕňa.

Rovnako sa postupuje pri opravných položkách. Napríklad spoločnosť, ktorá v minulosti vytvorila daňovo neuznanú rezervu na odstupné vo výške 10 000Sk, si pri vyplatení zákonného odstupného vo výške 12 000Sk v roku 2007 v daňovom priznaní uplatní celý náklad vo výške 12 000Sk, aj keď vo výsledku hospodárenia za rok 2007 má reálne zúčtovaných len 2 000Sk.

Charita s obmedzením

Spoločnosti prišli od 1. januára 2007 tiež o možnosť znížiť si zdaniteľné príjmy o príspevky na životné poistenie alebo účelové sporenie platené za svojich zamestnancov. Táto možnosť bola pritom zákonom prvý a poslednýkrát daná v roku 2006, takže zákonodarcom sa asi zdala pre firmy príliš výhodná, berúc do úvahy aj možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na tieto položky u fyzických osôb. Možnosť odpočítať príspevky do výšky 6 percent zo zúčtovanej mzdy zamestnanca zostala firmám len pre príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platia za svojich zamestnancov.

Zákon zatiaľ zachoval aj možnosť pre právnické osoby poukázať dve percentá zo svojej daňovej povinnosti nimi určeným neziskovým organizáciám. Za rok 2007 sa však zúžil okruh organizácií, ktoré môžu byť prijímateľmi dvoch percent.

Zo zoznamu oprávnených prijímateľov vypadli napríklad organizácie na ochranu ľudských práv, duchovných hodnôt či životného prostredia. Spoločnosti preto urobia dobre, ak si pred vypísaním daňového priznania overia, či je nimi vybraná organizácia ešte stále v zozname oprávnených prijímateľov (aktuálny zoznam prijímateľov je napríklad na stránke www.rozhodni.sk).

Tohtoročné zmeny

Oproti kozmetickým úpravám daňového zákona v roku 2007 pripravili poslanci spoločnostiam oveľa väčšie prekvapenia pre zdaňovacie obdobia začínajúce sa po 31. decembri 2007.

Najnovšou novelou zákona došlo napríklad k výraznej zmene podmienok pri tvorbe opravných položiek k nedobytným pohľadávkam, a to nielen pre banky a poisťovne, ale aj pre ostatné spoločnosti. Vo všeobecnosti zmena týchto podmienok znamená sprísnenie doteraz platnej právnej úpravy tvorby daňovo uznateľných opravných položiek.

Opravné položky k nedobytným pohľadávkam u daňovníkov iných než banky a poisťovne budú plne daňovo uznateľné až po uplynutí viac ako troch rokov od ich splatnosti, keď môžu byť zároveň aj daňovo odpísané. Na porovnanie, do roku 2007 to bolo už po prvom roku (teda po dvanástich mesiacoch) od uplynutia splatnosti pohľadávky.

Opravné položky v polovičnej výške si spoločnosti budú môcť uznať po dvoch rokoch od splatnosti a vo výške 20 percent po jednom roku. Zo strany daňovníkov veľmi nevítanou skutočnosťou je retroaktívny efekt týchto zmien cez prechodné ustanovenia k zákonu, ktorý v praxi znamená, že rozdiel medzi daňovo uznateľnými opravnými položkami vytvorenými podľa pravidiel platných do konca roka 2007 a podľa nových pravidiel budú spoločnosti musieť zahrnúť do základu dane najneskôr do konca roka 2009. V praxi to znamená značný nápor na administratívu, keďže výpočet retroaktívnych úprav určite nebude jednoduchý.

Uvedené zmeny v tvorbe opravných položiek sa netýkajú jedine pohľadávok voči dlžníkom v konkurze, ktoré za vymedzených podmienok zostávajú plne daňovo uznané.

Úplnou novinkou v zákone je povinnosť spoločností zvýšiť si základ dane o hodnotu neuhradených záväzkov, pokiaľ od ich splatnosti uplynú viac ako tri roky (za predpokladu, že záväzok bol daňovým výdavkom), a to bez ohľadu na to, či spoločnosť takýto záväzok aj účtovne odpísala do výnosov. Nové pravidlo sa použije aj na záväzky, ktoré boli viac ako tri roky po splatnosti už pred rokom 2008, pričom k ich zdaneniu dôjde najneskôr do 31. 12. 2009.

Daňovo neuznaným nákladom však bude znovu aj tvorba rezerv na odmeny a prémie pre zamestnancov vrátane poistného.

Uznateľnosť úrokov

Novela zákona od roku 2009 opätovne zavádza do slovenskej daňovej legislatívy aj takzvané pravidlá „podkapitalizácie“. Tieto pravidlá obmedzujú daňovú uznateľnosť úrokov z úverov a pôžičiek poskytnutých spoločnosťami v skupine, ktoré vlastnia minimálne 25-percentný podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti, alebo naopak.

Ak úvery od takýchto „spriaznených“ spoločností prekročia šesťnásobok výšky vlastného imania dlžníka, prislúchajúci úrok bude pre dlžníka daňovo neuznaný. Tieto pravidlá sa vzťahujú len na prípady, ak priemerná ročná výška úverov a pôžičiek slovenskej firmy od závislých osôb prekročí 100 miliónov Sk (približne 3 milióny eur).

Transferové oceňovanie

V oblasti transferového oceňovania v rámci medzinárodných koncernov dochádza v našej legislatíve taktiež k výraznejšiemu posunu smerom k medzinárodnému štandardu, najmä čo sa týka spresnenia požiadaviek na obsah povinnej dokumentácie pri transakciách so zahraničnými závislými osobami. Vedenie takejto dokumentácie bude od roku 2009 povinné s najväčšou pravdepodobnosťou pre všetky auditované spoločnosti, ktoré vstupujú do transakcií so zahraničnými subjektmi v rámci svojho koncernu, ak tieto transakcie prekročia stanovenú hodnotu.

Účelom dokumentácie je predovšetkým preukázať použitú metódu stanovenia cien medzi slovenskou a zahraničnou závislou osobou. Očakáva sa, že obsah povinnej dokumentácie spresní Ministerstvo financií SR v pripravovanej vyhláške.

Na oblasť transferového oceňovania sa začínajú stále viac orientovať aj slovenské daňové úrady pri daňových kontrolách. V tomto prípade však možno ešte viac ako inde platí, že na prípadnú kontrolu je dobré sa pripraviť s dostatočným predstihom – rozsah požadovanej dokumentácie na zdokumentovanie cenotvorby v rámci skupiny je totiž už dnes pri daňových kontrolách taký rozsiahly, že jej vypracovanie často nie je v silách samotných daňovníkov.

Autorky pracujú ako daňová manažérka a senior daňová konzultantka v poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers.

Foto - Milan Illík