Živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si musia s príchodom eura viac strážiť obrat ako doteraz. Inak sa môžu veľmi rýchlo stať povinnými platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH). Potom ale môžu zabudnúť na paušálne výdavky a absenciu vedenia účtovníctva. A okrem toho sa o slovo prihlási vyššie administratívne zaťaženie.

Reálne to hrozí remeselníkom, drobným živnostníkom, prekladateľom, znalcom, novinárom i umelcom, ktorých hrubé príjmy z ekonomickej činnosti po 1. januári prevýšia mesačne 83-tisíc korún (52-tisíc netto) a ročné výdavky presiahnu 421-tisíc korún. Do konca tohto roka bol pritom ich „manévrovací priestor“ väčší, a to na úrovni príjmu 125-tisíc korún za mesiac (75-tisíc netto) a ročných výdavkoch 600-tisíc korún.

Do kúta ich zahnal nový limit pre povinnú registráciu za platiteľa DPH platný od 1. januára 2009. Minimálny ročný obrat (za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch) klesá z tohtoročných 1,5 mil. Sk od januára 2009 zhruba o tretinu, a to na 35-tisíc eur (1 054 410 Sk). Rozhodujúce sú pritom všetky príjmy, čiže tržby, ktoré zinkasovali zo svojej nezávislej ekonomickej činnosti.

Tridsaťpäťtisícový limit stanovuje európska smernica (Rady 2006/112/ES). Dostal sa do nej na základe prístupových rokovaní, kde si práve Slovensko, Česko a Maďarsko vybojovali takýto pomerne vysoký prah registrácie. „Dôvodom bola predovšetkým obava daňových orgánov, že náklady na spravovanie dane pri veľkom počte drobných platiteľov by pravdepodobne prevyšovali dodatočný výber dane,“ vysvetlil Branislav Ďurajka, partner KPMG Slovensko Advisory, ktorý v čase prístupových rokovaní zastával post generálneho riaditeľa sekcie daní a ciel na ministerstve financií.

Vo februári už ale začala slovenská vláda vyjednávať s Európskou komisiou so zámerom zvýšiť limit pre povinnú registráciu na DPH na pôvodnú úroveň 1,5 mil. Sk obratu za 12 mesiacov, čo zodpovedá zhruba 50-tisíckam eur. Odozvy z priebehu rokovaní sú podľa R. Fica  pozitívne a predpokladá, že EK čoskoro výjde v ústrety slovenským podnikateľom v čase krízy.

-->

Výsada neplatiteľa

Kým nepríde pozitívna správa z Bruselu  zatiaľ stále platí limit 35-tisíc eur. Podnikateľ, ktorý ho prekročí, pričom jeho skutočné výdavky sú minimálne, má ale problém. Zákon o dani z príjmov ho automaticky oberá o možnosť odpísať zo základu dane výdavky paušálne vo výške 40 percent, v prípade remeselníkov až 60 percent. Nárok na ne má len neplatiteľ DPH, resp. daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia. Uplatňovaním skutočných výdavkov, ktoré nedosahujú úroveň paušálnych, tak bude štátu nútený odviesť z príjmov vyššie dane.

„Lenže účelom inštitútu paušálnych výdavkov je predovšetkým odbremenenie drobných podnikateľov – fyzických osôb – od administratívy, nie umožniť nižšie zdanenie,“ obhajuje legislatívne obmedzenie B. Ďurajka. Uplatňovanie paušálnych výdavkov len na neplatiteľov DPH má však podľa neho istú logiku v tom, že po presiahnutí obratu sa fyzická osoba stáva platiteľom DPH a musí tak či tak začať viesť evidenciu o tejto dani. To už považuje za administratívnu záťaž porovnateľnú s vedením jednoduchého účtovníctva.

Tej sa dá ale vyhnúť. Zákon o dani z príjmov totiž zakazuje použiť paušálne výdavky len tým daňovníkom – fyzickým osobám a v tom zdaňovacom roku, v ktorom sú platiteľmi DPH celé zdaňovacie obdobie (od januára do decembra). „Stačí, ak podnikateľ nie je registrovaný ako platiteľ DPH aj kratšiu časť roka, de facto i jeden deň a o paušálne výdavky nepríde,“ konštatuje účtovník Peter Málach.

To je aj prípad čerstvých platiteľov DPH po 1. januári 2009. Ak ich obrat za 12 mesiacov roka 2008 prekročil obrat ešte vo výške 1,5 mil. Sk, museli sa zaregistrovať na daňovom úrade najneskôr do 20. januára. Správca dane zaregistruje podnikateľa zvyčajne vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, t. j. k 1. februáru 2009. Znamená to, že jeden mesiac v zdaňovacom období nie sú platiteľmi DPH a nárok na paušálne výdavky tak nestrácajú. Uplatniť si ich môžu v daňovom priznaní za rok 2009, ktoré budú podávať v roku 2010.

Podnikatelia, ktorí v roku 2008 nedosiahli obrat 1,5 mil. Sk, pokračujú v sledovaní obratu ešte v roku 2009, ale v eurách. To znamená, že obrat vykázaný v roku 2008 v slovenských korunách prepočítajú konverným kurzom na eurá a prirátajú k obratu v nasledujúcich mesiacoch roka 2009. Ak tento prekročí sumu 35-tisíc eur, treba sa do 20 dní nasledujúceho mesiaca zaregistrovať za platiteľa DPH. Nárok na uplatnenie paušálnych výdavkov za zdaňovacie obdobie roka 2009 tak opäť nie je ohrozený. Jednoduché účtovníctvo viesť netreba, nevyhnutná je ale pomocná evidencia k DPH.

Nastupuje kreatíva

Tým, že sa podnikateľ stane len na niekoľko mesiacov v roku 2009 platiteľom DPH, bude si môcť znížiť základ dane o výdavky paušálne. Iná situácia ale už môže nastať v zdaňovacom roku 2010.

Tu už reálne „hrozí“, že sa na celé obdobie 12 mesiacov stane platiteľom DPH a v daňovom priznaní, ktoré bude podávať v roku 2011 si bude môcť odpísať už iba reálne náklady a výdavky. To všetko len v prípade, že si do konca roka neustráži príjmy. A tie treba podľa P. Málacha treba určite sledovať pravidelne na mesačnej báze. Pretože o tom, či niekto bude platiť DPH, rozhoduje vždy príjem za predchádzajúcich a po sebe idúcich 12 mesiacov podnikania.

Ale nič nie je stratené. Otvára sa priestor pre kreatívny prístup podnikateľa a jeho účtovníka, ktorým môžu ovplyvniť výšku obratu tak, že v priebehu roka 2010 môže kedykoľvek klesnúť pod hranicu 35-tisíc eur. Následným požiadaním a vyhovením žiadosti o zrušenie registrácie za platiteľa DPH splní podnikateľ opätovne podmienku pre uplatnenie paušálnych výdavkov.

V takých prípadoch sa podnikateľ zrejme nevyhne dohodám s obchodnými partnermi. „Riešením je napríklad vyfakturovanie pravidelne sa opakujúcich služieb vopred väčšou sumou v jednej časti roka a po zvyšok roka fakturovať symbolický paušál,“ odporúča P. Málach. Pri zmluvách o dielo zase prichádza do úvahy dohoda o cene vyplatenej vopred, ktorá by sa mohla platiť aj v splátkach.

Remeselník by mal zase v súvislosti s registráciou za platiteľa DPH dôkladne zvážiť, akým podielom sa na jeho výrobku či službe podieľa práca a materiál. Ak sa chce vyhnúť agende DPH širokým oblúkom, bude pre neho výhodné, ak presvedčí zákazníka, aby si sám kúpil spotrebný materiál a výrobok, ktorý mu namontuje. Takto mu vyúčtuje len prácu. Ak okruh jeho stálych zákazníkov ale nemá problém zaplatiť za poskytnuté služby viac vrátane DPH, registrácia za platiteľa dane by nemala predstavovať problém.

Slobodné povolania tiež

Najväčšiu dilemu zo sledovania obratu z dôvodu možnej registrácie za platiteľa DPH majú daňovníci s príjmami z výkonu slobodného povolania, resp. na základe iného zákona ako živnostenského (novinári, umelci, znalci, tlmočníci). Táto skupina daňovníkov sa intenzívne bráni DPH, pretože by prišla o paušálne výdavky, ktoré zvyčajne niekoľkonásobne prevyšujú tie skutočné pri výkone týchto povolaní. Vysvetlenie ponúka priamo zákon.

Zákon o DPH považuje za zdaniteľnú osobu každú osobu, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Pričom ekonomickou činnosťou rozumie každú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov a okrem iných aj slobodných povolaní a duševnú tvorivú činnosť. Podmienkou musí byť nezávislý charakter činnosti.

Ten padá, akonáhle je daňovník v pracovnoprávnom vzťahu, štátnozamestnaneckom či služobnom pomere alebo obdobnom pomere. Znamentá to, že aj táto kategória daňovníkov si musí sledovať svoje príjmy pravidelne mesačne a v prípade prekročenia limitu 35-tisíc eur sa aj prihlásiť za platiteľa DPH.

Daňovníci, ktorí zvažujú, či je alebo nie je výhodné stať sa platiteľom DPH, musia v prvom rade pristúpiť ku komplexnému zhodnoteniu svojej činnosti a zvážiť všetky okolnosti. Nielen výšku mesačných zárobkov, ale aj cenotvorbu, portfólio dodávateľov a odberateľov, náklady na prevádzku, či sa stane mesačným alebo štvrťročným platiteľom, alebo či nepresunúť časť výkonov na inú firmu.

Porciovanie živnosti

Po kreatívnom účtovníctve je rozdelenie podnikateľských aktivít ďalšou alternatívou, pokiaľ podnikateľ usúdi, že DPH nie je nič pre neho. Na živnosti ohraničí príjmy do výšky 35-tisíc eur, aby mohol požívať výhody paušálu a ostatné príjmy presmeruje do novozaloženej, resp. spriaznenej firmy, ideálne do eseročky.

V prípade obchodných spoločností potom už nie je pre podnikateľa také smerodajné sústreďovať sa na výšku obratu. Obchodné spoločnosti sú totiž povinné viesť podvojné účtovníctvo a nemajú nárok na paušálne výdavky. Na druhej strane sú takéto firmy viac na očiach štátu. Už len tým, že musia pravidelne predkladať výkazy či kvôli množiacim sa daňovým podvodom. Aj preto depeháčkárom častejšie klope na dvere daňová kontrola.

Smernica slovenským daňovníkom „zavarila“

Výšku obratu pre povinnú registráciu na DPH v členských krajinách určuje európska smernica Rady 2006/112/ES (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:347:0001:0118:SK:PDF) v článku 286 a je stanovený na 5-tisíc eur (150 630 Sk). Slovensku sa ale v rámci prístupových rokovaní podarilo dosiahnuť sedemnásobne vyššiu výnimku v podobe limitu 35-tisíc eur. Ide o jeden z najvyšších obratov pre registráciu v porovnaní s iným členskými štátmi, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Prepočítavací kurz v tom čase predstavoval 43 Sk za euro, čo zhruba zodpovedalo ekvivalentu 1,5 mil. Sk pre obrat. Dnes to už nie je pravda a po prepočte konverzným kurzom sa tento eurolimit prepadol takmer o tretinu na úroveň jedného milióna korún. „Aj keď sa postupne menil prepočítavací kurz SKK/EUR, nebolo možné legislatívne zabezpečiť zmenu zákona ohľadom prahu pre registráciu pri každej zmene prepočítavacieho kurzu,“ konštatuje v stanovisku ministerstvo financií. Limit sa nedal zmeniť ani v súvislosti s prechodom na euro, pretože podľa smernice je Slovensko viazané obratom povoleným v eurách. To je aj dôvod, prečo rezort financií nemohol pri úprave zákonov súvisiacich s prechodom na euro prepočítať 1,5-miliónový obrat konverzným kurzom na eurá. V takom prípade by limit predstavoval 49 790 eur. Približoval by sa pôvodnému zámeru Európskej komisie z konca roku 2004, kedy predložila návrh na zjednotenie výšky obratu pre registráciu v jednotlivých členských štátoch, ktorý by nepresiahol 50-tisíc eur ročne. To sa ale zdalo niektorým členským štátom priveľa a namietali proti návrhu, ktorý musí byť jednomyseľne schválený, aby bol účinný. Nestalo sa tak a ani rezort financií nevie odhadnúť, kedy sa Rada EÚ bude opätovne návrhom zaoberať. Naopak úpravu 35-tisícového limitu smerom nadol môže Slovensko urobiť aj bez konzultácie s EÚ, keďže ide o výnimku, ktorú Slovensko môže, ale nemusí uplatňovať.

<table borderColor=white cellSpacing=1 cellPadding=1 align=center nowrap> <tbody> <tr> <td class=clTbHd width=206 colSpan=2>Limity pre povinnú registráciu k DPH v EÚ </td></tr> <tr> <td class=clTbSub width=206 colSpan=2>  </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Malta </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">37 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Česká republika </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">35 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Írsko </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">35 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Maďarsko </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">35 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Slovensko </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">35 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Rakúsko </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">30 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Litva </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">29 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Francúzsko </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">27 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Slovisko </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">25 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Nemecko </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">17 500 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Lotyšsko </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">17 200 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Estónsko </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">16 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Cyprus </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">15 600 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Portugalsko </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">12 470 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Luxembursko </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">10 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Poľsko </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">10 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Grécko </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">9 000 € </td></tr> <tr> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Fínsko </td> <td class=clTbEven style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">8 500 € </td></tr> <tr> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: left">Belgicko </td> <td class=clTbOdd style="WIDTH: 100px; TEXT-ALIGN: center">5 580 € </td></tr> <tr> <td class=clTbSrcEven width=206 colSpan=2>PRAMEŇ: Smernica Rady 200/112/ES, www.epi.sk </td></tr></tbody></table>