Investícia do vývoja je vždy riziková, úspech novinky sa nikdy nedá dopredu zaručiť. Úvery na takto neistú investíciu sa v bankách zháňajú ťažko. A čím viac si firma požičia, tým viac ohrozuje svoju existenciu.

TREND oslovil slovenské firmy, ktoré už majú skúsenosti s využitím kombinácie vlastných zdrojov a peňazí z eurofondov. Niektoré lepšiu, iné horšiu.

Úspešní, ale aj tí menej úspešní sa zhodnú pri získavaní nenávratných grantov na jednom. Peniaze z eurofondov sú vítaná pomoc, nie sú však celkom zadarmo. Platí sa za ne časom a energiou.

Pomoc i komplikácia

Veľké firmy však vzhľadom na svoju veľkosť a z nej vyplývajúci prístup finančných inštitúcií nie sú nevyhnutne na štátnu či inú nenávratnú pomoc odkázané. Pri hľadaní zdrojov to však majú o niečo ľahšie.

Napríklad piešťanská dcéra svetového výrobcu integrovaných obvodov On Semiconductor  financuje svoj vývoj čiastočne aj zo štátneho príspevku. Podľa člena predstavenstva výrobcu obvodov Igora Kovačoviča je to vítaná pomoc.

Podstatne horšie sú na tom malé slovenské firmy, ktoré majú dobrý nápad a rady by vyvinuli originálny produkt. Ak sa rozhodnú skúsiť to s eurofondmi, bude pre nich výhodou, ak sa na niektoré veci pripravia vopred.

Vývoj je často dopredu neistý proces. Vyžaduje si flexibilitu a riešenie problémov za pochodu. Naopak eurofondy sú typický byrokratický nástroj.

Komplikovanosť, pomalosť a papierovanie sa v praxi často preukazuje viacmesačným čakaním na preplatenie faktúr. Závisí najmä od majiteľov firmy, či ich problémy spojené s ich získavaním a čerpaním odradia alebo či im stoja za snahu o ďalšie granty.

Mnohí si radšej zvolia kompromis: základ vývoja si financujú sami a peniaze z grantov berú len ako vedľajší zdroj. V takejto podobe prispievajú európske peniaze k úspechu firmy. Ako hlavný zdroj by totiž paradoxne mohli firmu natoľko spomaliť, že by ju konkurencia pri vývoji podobného konkurenčného produktu predbehla.

Pomoc s pomocou

Tri spoločnosti, ktoré TREND oslovil, využili grantové schémy z ponuky Agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME). Bratislavský Digix Systems  sa pôvodne ešte pod názvom Humanix zaoberal predajom a inštaláciou medicínskych diagnostických prístrojov.

V roku 2005 padlo vo firme rozhodnutie vyvinúť vlastný produkt – univerzálny rádiodiagnostický statív. S prispením prostriedkov z fondu Phare sa podarilo vyvinúť funkčný prototyp. Dajú sa naň umiestniť prístroje klasickej i digitálnej skiagrafie – röntgenového snímkovania.

Vďaka jeho konštrukcii je možné jediným prístrojom snímať všetky časti ľudského tela. Pohyblivé rameno statívu je poháňané systémom elektromotorov a riadené špeciálnym softvérom.

Nejde teda o jednoduchý výrobok s nízkou pridanou hodnotou. Digix ho chce používať vo vlastných systémoch i dodávať veľkým výrobcom medicínskej techniky ako súčasť ich prístrojových systémov.

Finančný príspevok získali z grantovej schémy Podpora inovatívnych malých a stredných podnikov. Spolu dostali päťdesiattisíc eur (1,7 milióna korún podľa súčasného kurzu), čo pre firmu tejto veľkosti nie je zanedbateľná suma. Celkové náklady na vývoj však boli podstatne vyššie.

Obchodný riaditeľ spoločnosti Marek Sitár si myslí, že finančná pomoc im na jednej strane situáciu zjednodušila, no na druhej strane zasa skomplikovala. Napríklad aj tým, že v súlade s pravidlami prideľovania europeňazí museli danú sumu najprv minúť, až potom im mohla byť preplatená.

Vziať si preklenovací úver bolo pritom nemožné. Podpísanú zmluvu s NADSME o pridelení prostriedkov žiadna banka neakceptuje ako záruku. Digix ich nakoniec našťastie dokázal preinvestovať z vlastných zdrojov.

Firma mieni, úrad mení

Ani samo preplatenie prostriedkov však nebolo automatické. Bratislavská firma naň mala nárok len v prípade, ak dodrží prísne stanovené podmienky. Všetky výdavky sa museli dopredu naplánovať na euro presne ešte pred spustením projektu.

A pravidlá napríklad vyžadovali, aby ich firma platila z účtu zriadeného špeciálne na tento účel. Pre firmu to znamenalo potrebu venovať viac času a energie vedeniu účtovníctva.

Za najväčší problém „fungovania“ s eurofondmi však M. Sitár považuje nepružnosť celého systému. „Aj tá najmenšia zmena v projekte sa musela odsúhlasiť v NADSME,“ vysvetľuje.

Digix podľa neho našťastie požadoval zmenu len raz. Pri vývoji statívu totiž využíval služby jedenástich externých špecialistov, napríklad grafického dizajnéra, elektrotechnika či softvérového inžiniera.

Ich menný zoznam musel pre úradníkov predložiť už pri predkladaní žiadosti. Samozrejme, aj s údajmi, koľko dostane ktorý z nich zaplatené.

Počas vývoja nového produktu však vyšlo najavo, že jeden konkrétny špecialista nedokáže splniť všetky požiadavky. Vo vývojárskej praxi bežná vec. Digix ho preto potreboval vymeniť za iného.

Nežiadal však zvýšenie príspevku z eurofondov, iba zmenu mena v jednom riadku projektovej dokumentácie. Schválenie tejto „veľkej“ zmeny trvalo asi dva mesiace. M. Sitár bol pritom celkovo so spoluprácou s NADSME spokojný, jej pracovníci boli vraj v rámci mantinelov daných Bruselom maximálne ústretoví.

Projekt sa nakoniec skončil vyrobením jedného funkčného prototypu, čo bol aj jeho pôvodný zámer. Momentálne Digix pracuje na jeho ďalších úpravách a spustení sériovej výroby. Už bez eurofondov.

„Táto časť projektu je ešte menej predvídateľná, ťažko sa dajú dopredu vyčísľovať náklady,“ konštatuje M. Sitár. Firma o ďalšom využívaní eurofondov v tomto projekte neuvažuje. Nevylučuje však ich využitie v budúcich projektoch.

Dobrá každá koruna

Skeptickejší je k eurofondom spolumajiteľ banskobystrickej firmy Telco Systems  Juraj Kuniak. „Uchádzať sa o ne je strata času a energie, ktoré potrebujeme na to, aby sme robili biznis“ hovorí otvorene. Neverí v objektívnosť prideľovania prostriedkov z EÚ, aj keď jeho firma sa o ne pokúsila len raz.

Telco sa zaoberá vývojom a predajom vlastných telefónnych prístrojov, ktoré si potom nechá externe vyrábať predovšetkým v Číne. Aby na prefinancovanie časti vývoja využívala aj eurofondy, jej spoločníkom nikdy nezišlo na um. Na túto formu nenávratného financovania zanevreli už po prvom – neúspešnom – pokuse.

Tento pokus sa netýkal vývoja, ale marketingových aktivít. Telco sa totiž uchádzalo o príspevok vyše dva milióny korún na prefinancovanie jeho účasti na výstavách.

Firmu to stálo okrem snahy a čakania asi jeden milión korún, ktorý zaplatilo istej žilinskej firme len za vypracovanie projektu. Bez úspechu.

Majiteľ skupiny púchovských spoločností Etop  Vladimír Lukáč je však presvedčený, že pri pokusoch o zdroje z únie sa netreba vzdávať predčasne. Jeho firmy sa o príspevky z eurofondov uchádzali zatiaľ dvadsaťpäťkrát, úspešné boli v troch prípadoch.

Podľa V. Lukáča finančný efekt stačí na to, aby v pokusoch pokračovali aj v budúcnosti. „Financovanie vývoja je vždy rizikové, akákoľvek dotácia je dobrá, lebo mi toto riziko znižuje,“ vysvetľuje.

Podobný postoj má aj konateľ spoločnosti Vekaterm  z Nitrianskeho Pravna Rastislav Vlnieška. „Každá koruna, ktorú nám niekto dá, je dobrá,“ vyhlasuje. Firma sa zaoberá výrobou keramických kachlíc na kozuby, pece a sporáky. Z fondu Phare získala asi milión korún, ktorý využila aj na vývoj nových typov kachličiek. Pomohlo jej to rozšíriť portfólio a získať ďalších zákazníkov.

Za najväčšie negatívum považuje zdĺhavosť celého projektu. Od podania žiadosti až po preplatenie prostriedkov uplynul rok. „Keď sa potrebujete rozvíjať a držať krok s konkurenciou, rok je príliš dlhá doba,“ tvrdí R. Vlnieška. Kvôli zachovaniu pružnosti vývoja aj vo Vekaterme považujú eurofondy len za doplnkový zdroj financovania.

Treba aj vlastné

Etop sa zameriava na vývoj a výrobu viacerých produktov, ktoré súvisia s kolesami a pneumatikami. Medzi jeho portfólio patria kolesá pre poľnohospodárske stroje, stojany či palety na pneumatiky. Majiteľ sa snaží získavať dotácie na vývoj, kde sa len dá.

Okrem eurofondov využil aj prostriedky z Agentúry na podporu výskumu a vývoja financovanej zo štátneho rozpočtu. S jej podporou firma pracuje na prototype ekologického kolesa pre agrotechniku. Tradičný oceľový disk sa v ňom má nahradiť minidiskom z recyklovanej gumy.

Doteraz najúspešnejší projekt bol vývoj špeciálnych paliet a regálov na skladovanie kolies a pneumatík, ako aj prototypu zdokonaleného prídavného zariadenia na vysokozdvižné vozíky. Všetky tieto prvky sú súčasťou jediného skladovacieho systému, ktorý umožňuje v skladoch kolies a pneumatík ušetriť oproti tradičným riešeniam až šesťdesiat percent skladovacej plochy. Špeciálny kĺb, ktorý je súčasťou prídavného zariadenia, je ako jedinečné riešenie chránený patentom.

Etop tento systém úspešne dodáva trnavskej automobilke PSA, vo svojich skladoch ho bude využívať aj žilinská Kia. Etop na tento vývoj celkovo potreboval takmer šesť miliónov korún, pričom vyše dva milióny získal z prostriedkov EÚ.

Pravidlá hry

V. Lukáč súhlasí, že okolo eurofondov je veľa administratívy, považuje to však za prirodzené. Nevie si predstaviť, ako inak by si inštitúcie, ktoré prostriedky poskytujú, dokázali overiť ich využitie a zabrániť tomu, aby sa dostali do rúk podvodníkov.

Tvrdí tiež, že eurofondy sú len pre bohatšie firmy, ktoré si môžu dovoliť spolufinancovanie. Aj jeho firmy si museli najprv zarobiť nejaké prostriedky klasickou výrobou a obchodom, až potom mohli pomýšľať na vývoj niečoho originálneho.

Pri všetkej komplikovanosti a neistote, či uchádzanie o grant bude úspešné, sa však ani V. Lukáč na peniaze z únie nespolieha. Desiatky ďalších vývojárskych projektov si Etop financuje sám.

Eurofondy však považuje za vítanú možnosť znižovania podnikateľského rizika. Komplikácie, ktoré schvaľovanie a čerpanie prostriedkov zo sebou prináša, jednoducho podľa neho patria k hre.

Foto – Profimedia.cz

PÔŽIČKA na čokoľvek od 300 do 4300 eur