Tak ako všetko, aj problémy spojené so zavedením eura budeme hasiť na poslednú chvíľu.

Skepticizmus či realizmus? V každom prípade by táto prognóza vývoja príprav na prijatie novej meny v podaní generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Violy Kromerovej nemala vyvolať zimomriavky len u pracovníkov Národnej banky Slovenska. Zbystriť pozornosť by mali tí, ktorých sa to týka – malí podnikatelia a živnostníci.

Hlavne načas

Na to, aby sa zabránilo čiernym scenárom, je ešte dostatok času. No podnikatelia by si dnes v kalendároch nemali vyznačovať ako dátum riešenia prechodu na euro prelom rokov 2008 a 2009.

Je síce pravdepodobné, že mnohí z nich vtedy strávia vianočné sviatky vo firme, no prípravu by mali začať skôr. Budú k tomu aj prinútení.

Už len tým, že pol roka pred skutočným zavedením novej meny budú musieť používať duálne oceňovanie – v korunách a eurách. Táto povinnosť sa pritom netýka len cenoviek v obchodoch, ale oveľa širšej agendy – výplatných pások, faktúr a podobne.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Podnikatelia sa zatiaľ s prípravami neponáhľajú
• Dodávatelia softvéru: Chýbajú informácie od štátu
• Príchod roku 2009 oslávia mnohí bankári v práci
• Anketa TRENDU a PAS o zavádzaní eura
• Deň E je bližšie, ako sa zdá (1. časť seriálu)

Navyše, včasná príprava bude mať aj praktické výhody. Účtovnú závierku za rok 2008 síce budú firmy robiť v pôvodnej mene, ale daňové priznanie za posledný rok so slovenskou korunou už budú v marci 2009 podávať v eurách.

Okrem toho, obchodný partner alebo klient, ktorý príchod eura ignoruje, sa pre iných stáva rizikovým. Podnikatelia by preto nemali zostať prekvapení, keď sa ich čoskoro bankári pri žiadosti o úver spýtajú, ako sú na tom s plánom príprav na euro. Zahrnutie tohto aspektu do rizikového profilu klienta už avizuje napríklad Slovenská sporiteľňa.

Práve malí podnikatelia patria medzi skupiny, ktorým sa chce centrálna banka pri komunikácii príchodu eura venovať prednostne. Túto nevyhnutnosť potvrdzujú aj odpovede, ktoré TREND dostal od rôznych skupín slovenských biznismenov.

Povedomie o tom, že na január 2009 sa treba dôkladne pripraviť, rastie s veľkosťou podniku. Aj keď reálne prípravy na euro ešte väčšina oslovených firiem nezačala.

Zvládnuť to musia sami

Živnostníci sa nebudú môcť oprieť napríklad o skúsenosti materských firiem zo zahraničia, partnerov alebo silnú finančnú pozíciu. Vyrovnať sa s novou menou technicky by pritom malo byť jednoduchšie práve pre menších podnikateľov, ktorí všetky činnosti zabezpečujú jedným softvérom, prípadne účtovníctvo outsourcujú.

Pred najťažšou úlohou budú stáť veľké korporácie s desiatkami tisíc klientov, ako sú banky, infraštruktúrne podniky či telekomunikační operátori.

Na druhej strane, pre živnostníka môže príchod eura znamenať relatívne vyššie náklady. Niektoré ihličkové tlačiarne či staršie registračné pokladnice nemusia vedieť vytlačiť znak eura.

Ďalšie nemusia technicky vôbec zvládnuť prechod na novú menu či duálne oceňovanie. V prípade, že sa živnostník spamätá až niekedy pred letom 2008, to môže znamenať významnú a najmä neočakávanú finančnú záťaž.

A čo je najdôležitejšie – nikto mu tieto nárazové výdavky neuhradí. Jedna zo základných zásad definovaných národnou bankou totiž hovorí, že náklady, ktoré každému pre euro vzniknú, si aj sám zaplatí.

Euromena už v slovenskej ekonomike naberá na obrátkach

Mnohým firmám uľahčí prechod na euro ich vlastné podnikanie. Nielen cezhraničné obchodné kontrakty ich totiž nútia rozmýšľať, účtovať a fakturovať v spoločnej európskej mene už dnes. Ministerstvo hospodárstva sa chystá, ako jeden z prvých krokov pri príprave na novú menu, zmapovať úlohu eura v slovenskej ekonomike. V praxi to v podstate znamená zamerať sa v spolupráci s komerčnými bankami na bezhotovostné operácie, keďže v hotovosti sa transakcie v relevantných objemoch nerobia. Banky TRENDU potvrdili, že tendencia je jasná – platby v eurách čoraz viac naberajú na význame.

V Slovenskej sporiteľni napríklad podnikatelia v eurách vykonávajú viac ako desatinu celkového počtu transakcií. Z konštatovaní bankárov vyplýva i priama úmera medzi veľkosťou firiem a frekvenciou platieb v eurách. Aj keď tento ukazovateľ vzhľadom na osobitosti jednotlivých podnikateľov nemožno zovšeobecniť. Najviac platieb v eurách realizujú logicky odvetvia, ktoré majú export priamo v opise práce. Vysoký podiel potvrdzujú banky v automobilovom priemysle, malo- či veľkoobchode a dopravných spoločnostiach.

Najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim menu platobného styku sa ukazuje štruktúra dodávateľov a odberateľov, vysvetľuje hovorkyňa HVB Bank Slovakia Andrea Kollárová. Veľké firmy majú právo výberu a často volia euro. Snažia sa pritom dohodnúť si s dodávateľmi i odberateľmi platby v rovnakej mene. Motívom je jednoznačne minimalizovanie strát spôsobených neželanou kurzovou odchýlkou. „Objem transakcií v eurách a ich podiel na všetkých realizovaných transakciách postupne rastie,“ pridáva sa aj riaditeľ marketingu Tatra banky Roman Začka.

Na čo by mali podnikatelia myslieť:

• platobný a obchodný styk a dvojité oceňovanie
• účtovníctvo
• podnikové informačné systémy a registračné pokladnice
• mzdová politika
• zmeny údajov v Obchodnom registri SR

Foto – Miro Nôta