Podnikatelia majú predstavu o tom, ako sa dá sprehľadniť a zjednodušiť systém odvodov z pohľadu zamestnávateľov i zamestnancov. Potom ako opozícia začiatkom roka neuspela so svojimi návrhmi v rámci balíčkov protikrízových opatrení, prichádzajú s vlastnými návrhmi priamo firmy.

Riešenie vidia v zlúčení šiestich sociálnych odvodov do jedného 25-percentného odvodu a stanovení jednotného 10-percentného odvodu na zdravotného poistenie. Vymeriavacie základy by už nezáviseli od hrubej mzdy ale z celkovej ceny práce, tzv. superhrubej mzdy. Predstaviť si vedia aj zrušenie rezervného fondu solidarity a zavedenie dobrovoľného platenia poistenia v nezamestnanosti, podobne ako je to u živnostníkov.

Tak znejú návrhy prvej fázy reformy odvodového systému, ktoré predstavilo záujmové združenie podnikateľov Podnikateľská aliancia Slovenska v snahe zjednodušiť výpočet a platenie poistného do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Neráta pritom so znížením sadzieb pre jednotlivé druhy poistenia, ktoré v čase krízy a zámerov vlády považuje za nepriechodné.

„Zámerom je čo najmenej ovplyvniť čisté príjmy zamestnancov a náklady zamestnávateľov, neohroziť stabilitu verejných financií a stanoviť zapamätateľné percentá odvodov,“ obhajoval návrhy výkonný riaditeľ PAS Robert Kičina.

Návrhy reformy odvodového systému:
• 1. Odvody z ceny práce
• 2. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
• 3. Odvod na sociálne poistenie = 25 %
  Odvod na zdravotné poistenie = 10 %
• 4. Jednotný odvodový strop = 3-násobok ceny práce
• 5. Odvody platené len zamestnávateľom
• 6. SZČO: 25 % na sociálne poistenie, 10 % na zdravotné poistenie, základ dane deliť číslom 1,5
• 7. Ročné zúčtovanie odvodov a ročný odvodový strop
• 8. Odvody do 2. piliera = 6,75 % z ceny práce
• Výpočet dôchodkov = osobná cena práce / priemerná cena práce v hospodárstve

V súčasnosti sa odvody vypočítavajú z hrubej mzdy, čo škodí tak zamestnancovi ako aj zamestnávateľovi. Nepredstavuje čistý príjem zamestnanca a nezohľadňuje ani náklady zamestnávateľa. Preto by sa mali podľa PAS odvody platiť z hrubej mzdy zvýšenej o odvody platené zamestnávateľom, teda superhrubej mzdy.

Minimálny vymeriavací základ (minimálna mzda) a maximálny vymeriavací základ (priemerná mzda v hospodárstve) by tak nahradila minimálna a priemerná cena práce. Násobky minimálnej a priemernej mzdy by sa potom podľa prepočtov PAS museli vydeliť číslom 1,352, čím by sa odvodové zaťaženie zmenilo nevýrazne.

Maximálne odvody by sa už neprepočítavali zložito ako 4-násobok, 3-násobok či 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve, ale novou referenčnou hodnotou by sa stala spomínaná cena práce. Najvyššie ročné odvody by potom predstavovali 3-násobok odhadovanej priemernej ceny práce, ktorá by sa stanovila na začiatku roka a bola by záväzná pre výpočet odvodov. Podľa aliancie by sa tak odstránil najmä nesúlad medzi platbami do sociálneho systému a čerpanými dávkami.

V tejto súvislosti by ale automaticky vznikali nároky na preplatky, prípadne nedoplatky na poistné. Preto novinkou systému by malo byť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, podobne ako je to v prípade zdravotných odvodov.

Zjednodušenie by malo nastať aj jasným deklarovaním, že odvody platí len zamestnávateľ. Súčasná štruktúra odvodov je zavádzajúca, pretože stále rozčleňuje odvody na tie, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ. Pritom je to len zamestnávateľ, ktorý ich automaticky strháva z odmeny za prácu a zamestnanec neodvádza nič.

Nové odvodové sadzby by mali platiť aj pre živnostníkov. Pri stanovovaní vymeriavacieho základu by si základ dane už nedelili číslom 2 v prípade sociálnych odvodov, príp. 2,14 pri zdravotných odvodoch, a iba jedným číslom 1,5 pre všetky odvody. Živnostníci by tak počítali odvody z novej výšky vymeriavacieho základu pri použití nových odvodových sadzieb, no výsledná suma odvodov by bola podľa PAS takmer identická s ich súčasnou výškou.

Súčasný sociálny systém tvorí 6 rôznych typov fondov a aliancia ich navrhuje zlúčiť do jedného odvodu. "Platiteľom povinného poistného je zbytočné komplikovať platenie odvodov rozčleňovaním povinnosti na viaceré fondy, keď aj tak dochádza v Sociálnej poisťovni k prelievaniu zdrojov medzi fondmi," zdôvodnil M. Kičina.

Súčasťou reformy je aj návrh na zdobrovoľnenie platenia poistného v nezamestnanosti vo výške 0,5 % z ceny práce, podobne ako majú túto možnosť živnostníci. Odvody do II. dôchodkového piliera by mali zodpovedať súčasným 9 percentám z hrubej mzdy, čiže by to bolo 6,75 % z ceny práce. Podnikatelia si vedia predstaviť zrušenie rezervného fondu solidarity, ktorým Sociálna poisťovňa dotuje fond dôchodkového poistenia. Kompenzáciou tohto výpadku by mala byť vyššia sadzba do dôchodkového poistenia.

Tento spôsob zjednodušenia odvodového systému by mal podľa zástupcov podnikateľov viac motivovať ľudí a firmy k tomu, aby odvody platili a neobchádzali ich rôznymi legálnymi formami, ktoré umožňuje súčasná legislatíva. Argumentujú pritom pozitívnym efektom daňovej reformy po zavedení jednotnej dane.

Návrh reformy, podľa podnikateľov rozpočtovo i politicky neutrálnej, chcú predostrieť na posúdenie aj ostatným záujmovým združeniam a najmä rezortom práce a financií. Predpokladajú, že niektoré z navrhovaných opatrení by sa mohli stať súčasťou projektu zlúčenia systému odvodov, daní a ciel od roku 2013.

Foto - Flickr.com