Pred krízou mali členovia predstavenstiev ľahší život – pri plánovaní stačilo vziať čísla z minulého roka, pridať pár percent a poslať výhľad na ďalší rok akcionárovi. Alebo mu len prisľúbiť, že plán zisku na budúci rok prekročia. Trhy rástli a tak sa dalo v niektorých odvetviach spoľahnúť, že firma sa ponesie na vlne.

S príchodom krízy sa plány prepadli a konatelia, štatutári či členovia predstavenstva začínajú lepšie chápať, že ich rozhodnutia a činy môžu mať aj iné než očakávané následky – akcionár od nich môže vymáhať odškodnenie za nesprávne odhady plánov, prípadne za pochybenia napríklad pri prepúšťaní. Začínajú preto častejšie poisťovať vlastnú zodpovednosť.

„V kríze si jasnejšie uvedomujú, aké negatívne následky pre nich môžu mať nesprávne rozhodnutia,“ vysvetľuje generálny riaditeľ slovenskej pobočky AIG Europe Boris Kostov. Jeho firma poskytuje poisťovanie manažmentu, podobne ako aj najväčšia slovenská poisťovňa Allianz.

Tá hovorí, že momentálne sa toto poistenie predáva „ako teplé rožky“. Možno aj preto, že makléri začali klientov na tento produkt po intenzívnych školeniach viac upozorňovať. Ide o jedno z mála odvetví poisťovníctva, ktoré kríza neovplyvnila negatívne. Tento druh poistenia je na Slovensku ešte len v začiatkoch, preto ani vysoký rast nie je až taký ťažký, z malých čísel sa ľahko rastie.

Nestavia sa

Ostatné, väčšie odvetvia priemyselného poistenia kríza neobchádza. Prepad v stavebníctve sa odzrkadlil napríklad na vývoji stavebno-montážneho poistenia. To komplexne pokrýva rôzne riziká, ktoré sa môžu pri stavbách vyskytnúť – od vymrznutia základov cez meškanie stavby až napríklad po pád lešenia na cestu.

Obchodný riaditeľ QBE Marián Bátovský tvrdí, že toto poistenie sa prakticky zastavilo. „Mali sme už dohodnutých klientov, ktorí zrazu prišli s tým, že ich to mrzí, ale projekt sa ruší, investor vycúval,“ hovorí o skúsenostiach z konca minulého roka, keď sa kríza začala prehlbovať.

Nejde len o realitné projekty, opatrnosť investorov sa týka i budovania nových priemyselných komplexov, skladov či logistických parkov. A podobné príbehy rozprávajú i v ostatných poisťovniach. „V niekoľkých prípadoch sme už mali nakvótované ceny, všetko bolo pripravené, keď sa investor rozhodol, že pre neisté prostredie radšej projekt o pár rokov odloží,“ rozpráva B. Kostov.

Dôvodom je však aj komplikovanejšie získavanie financovania, hlavne zo strany bánk. „Nové veci sa – s výnimkou štátnych projektov – nebudú v najbližších mesiacoch robiť,“ dodáva M. Bátovský.

Opatrnosť

Opatrnejšie sú i poisťovne pri akceptácii rizika. Podľa M. Bátovského sa do priemyselného poisťovníctva v minulých rokoch rozšírila prax dumpingových cien, známa z povinného zmluvného poistenia. Kríza to začala obmedzovať – poisťovne boli koncom vlaňajška pri obnovovaní kontraktov opatrnejšie.

No o výraznom poklese počtu klientov nehovoria, skôr len o tlaku na cenu poistenia. Navyše klienti začínajú prejavovať záujem o čo najnižšiu spoluúčasť, napriek tomu, že poistky sú tak o niečo drahšie. Kríza im odčerpáva prostriedky, a tak v prípade poistnej udalosti chcú naspäť dostať čo najviac. V časoch poklesu objednávok by mohla vyššia škoda znamenať zánik firmy.

Doprava sa oslabila

„Máme pobočku v Prahe, nikdy sa tam necestovalo tak rýchlo ako v ostatných mesiacoch. Na diaľnici už prakticky nie sú kamióny,“ tvrdí M. Bátovský. Tento postreh má v poisťovníctve negatívne dôsledky. Poistenie prepravy za necelý polrok padlo približne o tretinu. Preprava je dôležitou súčasťou autopriemyslu, ktorý po poklese výroby požaduje denne o stovky kamiónov menej ako v čase plnej prevádzky. Menej sa vyrába, menej sa teda aj prepravuje a poistený objem prepravy je preto menší.

Podľa B. Kostova sa ešte prepad úplne neodzrkadlí v číslach za rok 2008, keďže základné zmluvy s prepravcami sa obnovili. No pri tomto produkte sa poisťuje každá zásielka osobitne, tam už bude vidieť výrazný pokles počas tohto roka.

Skúsenosti z poisťovacieho trhu navyše hovoria, že počas krízového obdobia rastie počet poistných podvodov a prípadov podpaľačstva. Vyjadrenia poisťovní zatiaľ túto možnosť nepotvrdzujú, plnenia nestúpli výrazne nad úroveň z minulých rokov. Pre istotu komunikujú s klientmi, predovšetkým cez maklérov, a upozorňujú ich na nebezpečenstvo.

Nemusí ísť totiž len o snahu firmy vytĺcť z poisťovne peniaze, v časoch krízy sa stávajú prípady poškodenia firemného majetku z pomsty či nespokojnosti bývalých zamestnancov. Príkladom môže byť vlaňajší požiar v žilinskej papierni Tento, ktorú podpálil práve prepustený pracovník. „Skúsenosti hovoria, že kríza zvyšuje frekvenciu takéhoto konania,“ dodáva M. Bátovský.

Chýbajú noví

Kríza sa síce zatiaľ neprejavila na poklese počtu klientov, no klesá záujem o nové poistenie. To sa týka nielen priemyselného poistenia, pozastavil sa rast produkcie aj v životnom poistení. Navyše prudký pokles záujmu o automobily znamenal aj prepad v neživotnom poistení, kde poisťovanie áut tvorí 60 percent celého sektora. Šrotovné môže situáciu na čas zmeniť.

Objem celkového biznisu v priemyselnom poistení sa odhaduje ťažko, v zverejňovaných štatistikách preň nejestvuje samostatná kategória. Za tri štvrťroky 2008 sa z údajov Slovenskej asociácie poisťovní dá len odhadnúť, že k vlaňajšiemu septembru predstavoval tento druh poistenia zhruba 70 miliónov eur, teda približne desatinu neživotného poistenia, kde stále prevažujú autá. Tento údaj už zaratúva i výsledky pobočky AIG Europe, ktorá nie je členom asociácie. Celoročný výsledok bude výrazne ovplyvnený prepadom biznisu v poslednom štvrťroku 2008.

Tí na šťastnejšej strane

Poisťovatelia pohľadávok, na Slovensku napríklad Atradius či Euler Hermes, sú špecifický prípad, kríza im prináša biznis. Klienti chcú mať v neistej dobe partnera, ktorý pomôže v prípadoch neplatiacich odberateľov. Poisťovne sa snažia v prvom rade o vymáhanie peňazí. „Niekedy sa stačí len ozvať, že sme poisťovňa a nášmu klientovi neprišli peniaze. A je to vyriešené,“ vysvetľuje šéf Atradiusu na Slovensku Tomáš Mezírka.

Obe firmy sú súčasťou celosvetových sietí, ktoré zbierajú informácie o firmách, ich vývoji, platobnej disciplíne, a tak dokážu klientovi odporučiť, či je daný partner seriózny alebo s ním naopak budú problémy.

Ich aktuálne odhady hovoria o výraznom raste počtu bankrotov, Euler Hermes predikuje ich globálny rast o štvrtinu. Nie všetky trhy budú na tom rovnako, podľa prieskumov Atradiusu by práve región strednej a východnej Európy mal byť krízou ohrozený menej než vyspelejšie krajiny. Prospejú im okrem iného lacnejšia pracovná sila a zdroje v porovnaní s krajinami starej Európy.

Preto aj odhady o prípadnom náraste cien poistenia, ktoré by mali byť v časoch rastu bankrotov nevyhnutné, sú zatiaľ opatrné. Všetko závisí od štruktúry obchodných partnerov, od toho, v akých krajinách a odvetviach pôsobia. A významným vplyvom budú aj ratingy firiem, ktoré priamo súvisia s rizikom bankrotu. Čím horšie ratingy partnerských firiem, tým väčšie nebezpečenstvo, že nezaplatia faktúry.

Obe poisťovne zároveň hodnotia riziká bankrotu v jednotlivých krajinách, nespoliehajú sa len na externé ratingy. Podľa konateľky Euler Hermes na Slovensku Heleny Múdrej patrí Slovensko v súčasnosti pre poisťovňu medzi menej rizikové krajiny v rámci 25 štátov strednej a východnej Európy. Na stupnici od A do D jej patrí známka BB, „to je horná tretina rebríčka, s nižším poistným rizikom“, tvrdí H. Múdra. Z okolitých krajín si u poisťovne pohoršilo Maďarsko.

Ilustračné foto - Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.