Mám uzatvorenú pracovnú zmluvu v hlavnom pracovnom pomere na plný úväzok. Druhú pracovnú zmluvu mám uzatvorenú na čiastočný úväzok. Akým spôsobom bude zamestnávateľ postupovať pri odškodňovaní pracovného úrazu? Existujú nejaké možnosti obrany proti nesprávne vyčíslenej výške náhrady za ušlú mzdu?

Problematiku zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch upravujú ustanovenia §§ 190 až 203 Zákonníka práce v platnom znení. Zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za:

- stratu na zárobku

- bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

- účelne vynaložené náklady spojené s liečením a

- vecnú škodu.

Spôsob a rozsah náhrady škody je zamestnávateľ povinný bez zbytočného odkladu prerokovať s odborovým orgánom a dotknutým zamestnancom. Náhrada za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti zamestnanca je rozdiel medzi priemerným zárobkom zamestnanca pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom a plnou výškou nemocenského. V tejto súvislosti sa možno oprieť aj o ustanovenia §§ 45 až 48 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. v platnom znení, ktorým sa vykonáva Zákonník práce.

Podľa ustanovenia § 45 nariadenia vlády sa u zamestnanca, ktorý je v čase pracovného úrazu v niekoľkých pracovných pomeroch alebo je činný aj na základe dohody o pracovnej činnosti, pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku vychádza z priemerných zárobkov dosahovaných vo všetkých týchto pracovnoprávnych vzťahoch. Platí to po dobu, po ktorú by mohli tieto pracovnoprávne vzťahy trvať. Ak sa zamestnávateľ nebude riadiť týmto postupom, pri nesprávnom určení výšky náhrady za stratu na zárobku máte možnosť zamestnávateľa na túto skutočnosť písomne upozorniť a žiadať ho o vykonanie nápravy. Ak zamestnávateľ vašej žiadosti nevyhovie, máte možnosť obrátiť sa na okresný súd, ktorý pracovnoprávny spor prejedná a zaviaže zamestnávateľa plniť si povinnosti v súlade so znením Zákonníka práce.