Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Rýchlejší obchodný register prax prijala

23.06.2004 | Zuzana Fričová

Zhruba osemdesiat percent návrhov na zápis sa vybavuje v zákonnej lehote piatich dní. Ministerstvo spravodlivosti SR je spokojné, ešte treba vychytať „chybičky“.

Po vyše štyroch mesiacoch platnosti novej právnej úpravy obchodného registra môžu všetci, ktorí s týmto verejným zoznamom prišli od februára do kontaktu, vyjadriť v zásade spokojnosť.

Odvážny návrh Ministerstva spravodlivosti SR, ktorého hlavným cieľom bolo uľahčiť život odstránením administratívnych bariér tak podnikateľom, ako aj sudcom, sa v praxi osvedčil. Zhruba osemdesiat percent návrhov na zápis sa vybavuje v zákonnej lehote piatich dní. A existuje predpoklad, že dlhšia prax novej úpravy toto číslo ešte zvýši.

Na zopakovanie

Ešte do konca januára tohto roka sa všetko konanie vo veciach obchodného registra uskutočňovalo v režime občianskeho súdneho konania, podľa základného procesného predpisu – Občianskeho súdneho poriadku. O zápisoch údajov, ich zmenách či výmaze, rozhodoval vždy sudca registrového súdu.

Každý návrh preskúmaval tak z formálnej stránky (či obsahuje všetky potrebné dokumenty na vykonanie zápisu), ako aj z hmotnoprávneho hľadiska (či povedzme valné zhromaždenie, na ktorom sa rozhodlo o vymenovaní nového konateľa, sa uskutočnilo v súlade so zákonom).

0406/mistrikova.jpg

Keďže pri tejto svojej činnosti neboli sudcovia limitovaní žiadnou lehotou, podnikatelia mohli na zápis čakať dni, týždne, ba i mesiace. Za nejedným promptným rozhodnutím sudcu o zápise do obchodného registra bola preto, napríklad podľa vyjadrení podnikateľov či advokátov, korupcia.

Realita

„Dnes však už nie je dôvod, aby niekto niekomu priplácal, keď sa registruje do piatich dní,“ hovorí advokát Miroslav Ondrej. Ten má zatiaľ s novým fungovaním bratislavského obchodného registra priam ideálnu skúsenosť.

„Všetkých sedem návrhov mi prešlo bez problémov v zákonnej päťdňovej lehote,“ hovorí o prípadoch, v ktorých bol v kontakte s registrovým súdom ako splnomocnený zástupca svojho klienta podnikateľa.

Všetkých osem registrových súdov už štvrtý mesiac žije v novej organizácii práce a na základe novej právnej úpravy: okrem Obchodného zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku je to predovšetkým zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a vyhláška č. 25/2004 Z.z., ktorá vykonáva niektoré jeho ustanovenia.

Stovky vyšších súdnych úradníkov prichádzajú s návrhmi na zápis do kontaktu ako prví. Návrhy, ktoré sa od februára podávajú na predpísaných tlačivách, preskúmavajú len z formálnej stránky (či sú správne vyplnené a doložené príslušnými dokumentmi). Bezchybné podania registrujú do piatich pracovných dní.

Riešenie nedostatkov

Ak však nie je tlačivo návrhu správne vyplnené alebo doložené predpísanými listinami či dokladmi, registrový súd zápis nevykoná a doručí navrhovateľovi oznámenie o odmietnutí registrácie.

V ňom uvedie presné nedostatky návrhu. Podnikateľ má potom 15 dní na to, aby podal proti dôvodom odmietnutia námietky. O námietkach už nerozhoduje vyšší súdny úradník, ale sudca registrového súdu. Stále však v prvom stupni. Sudca už postupuje podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 200a až 200c), no opäť má len päť dní na to, aby o námietkach rozhodol.

Ak im vyhovie, zápis vykoná. Zápis však vykoná aj v prípade, ak navrhovateľ podal námietky, no súčasne odstránil nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté. Ak však sudca námietky zamietne, rozhodne o tom uznesením. Proti nemu je možné sa odvolať – tentoraz na krajský súd. Tu už sa postupuje „klasicky“, podľa Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom nie sú striktne stanovené lehoty.

Biznis nie je o formulároch

S podávaním jednoduchých návrhov na zápis obvykle nebývajú problémy. Podľa podpredsedu žilinského okresného súdu Drahomíra Mrvu sa však oplatí, ak spoločnosť využije služby advokátov. „Návrhy a prílohy sú vtedy väčšinou podávané v požadovanej forme a veci sú vybavované už u vyššieho súdneho úradníka,“ hovorí.

Zložitejšie právne veci sa bez právnika zaobídu len ťažko a sami advokáti nachádzajú pri aplikácii novej právnej úpravy otázniky.

Aj Slovenská advokátska komora (SAK) konštatuje, že sa napriek začiatočným problémom s aplikáciou novej právnej úpravy (úspešnosť zápisu bola približne pätinová) skúsenosti žiadateľov o zápis sa výrazne zlepšili.

0406/dada.jpg

Advokáti sa však podľa nej stále stretávajú s problémami, na ktoré upozorňujú ministerstvo spravodlivosti. „SAK v týchto dňoch organizuje okrúhly stôl s cieľom predebatovať možné návrhy na zlepšenie právnej úpravy,“ informuje hovorkyňa komory Nadežda Ondrišová.

„Biznis totiž nejde vždy podľa formulára a pri podávaní návrhov na zápis ide často o právne zložité veci, na ktoré formulár nemusí stačiť,“ hovorí advokátka Dagmar Zukalová.

Advokátka Katarína Mistríková jej slová potvrdzuje. Uvádza príklad, v ktorom zastupuje v konaní s obchodným registrom svojho klienta. Ide o zlúčenie spoločností. Jedna firma zlúčením zaniká a existovať bude potom len nástupnícka spoločnosť. Navyše tesne pred zlúčením prichádza v spoločnosti, ktorá má zaniknúť, k výmene spoločníka.

„Bude potrebné k návrhu pripojiť pravdepodobne hneď tri tlačivá – formuláre,“ hovorí K. Mistríková. Jedno tlačivo na výmaz firmy zanikajúcej v dôsledku zlúčenia, druhé na návrh na zápis zmeny údajov nástupníckej spoločnosti, no a tiež formulár, ktorým príde k zápisu zmeny spoločníka zanikajúcej firmy. „K návrhu preto pripojíme aj sprievodný list, v ktorom proces zlúčenia firiem vysvetlíme,“ dodáva K. Mistríková.

S D. Zukalovou súhlasia aj s konštatovaním, že nový registračný proces pomohol tak firmám, ako aj sudcom. Ak sa však konanie o zápis dostane od vyššieho súdneho úradníka k sudcovi, je podľa nich ťažké dostať sa k informáciám o tom, kde sa vec nachádza. „Návrh som podala ešte v marci, má to už sudca, ale nič sa nedeje,“ hovorí K. Mistríková, ktorá by uvítala väčšiu možnosť konzultácie so sudcom o tom, kde je problém.

Otázka výkladu

Skúsenosť so zložitejším právnym problémom, týkajúcim sa likvidácie spoločnosti, má už aj advokátka Anna Kubíková. V návrhu na zápis si vyšší súdny úradník všimol len jeden nedostatok, pre ktorý registráciu odmietol. Po zaslaní námietok, ktorými bol nedostatok vysvetlený, však sudca opäť zápis nevykonal, no odmietol tak urobiť z iného dôvodu, než pre ktorý registráciu zamietol vyšší súdny úradník.

„Sudca si všimol nové nedostatky, nemal sa však vyjadriť len k našim námietkam?“ spytuje sa A. Kubíková. Dodáva, že „námietkam, ktoré uviedli, sa sudca vôbec nevenoval, vytkol iné nedostatky, ale rozhodol pritom, že námietky sa zamietajú“. Advokátka už pripravuje odvolanie na krajský súd, no kladie si otázku, či pre nové námietky nezačala plynúť opäť 15-dňová lehota, zatiaľ čo o skorších námietkach bude rozhodovať krajský súd v odvolacom konaní.

„Právna úprava nedáva jednoznačne odpoveď na to, čo v prípade, ak sudca objaví v návrhu nedostatok, ktorý vyšší súdny úradník prehliadol, a ak sa navyše k nedostatkom označeným úradníkom ani nevyjadrí,“ hovorí A. Kubíková.

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorí, že podobné špecifické prípady sa výnimočne stávajú. Pripúšťa však, že by to tak nemalo byť, keďže „vyšší súdny úradník by mal vytknúť všetky nedostatky návrhu“.

Isté riziko

Advokát M. Ondrej vidí isté riziko v tom, že sa pri zložitejších veciach povolí zápis, ktorý nie je celkom v súlade s hmotným právom. „Vyšší súdny úradník nemusí za päť dní zbadať možné problémy návrhu, súvisiace s rôznymi udalosťami, ktoré v obchodných spoločnostiach nastávajú,“ uvažuje M. Ondrej a myslí pritom napríklad na akcionárske spory alebo spory spoločníkov firmy.

Rýchlosť zápisu môže byť podľa neho niekedy na škodu. Niekto napríklad môže byť zapísaný do obchodného registra ako konateľ a konateľom v skutočnosti nie je, pretože valné zhromaždenie bolo neplatné. V prípade, že o rok či o dva súd vysloví, že bolo neplatné, tretia osoba sa môže domáhať napríklad náhrady škody a tvrdiť, že konala s osobou riadne zapísanou do obchodného registra, bola dobromyseľná a nevedela o vnútorných problémoch spoločnosti či neplatnosti valného zhromaždenia.

Perspektíva

V parlamente v druhom čítaní je už návrh novely Obchodného zákonníka, ktorým ministerstvo spravodlivosti navrhuje isté zmeny, ktorých potrebu ukázala prax. „Ide však iba o detaily a skôr technické veci,“ hovorí L. Žitňanská.

Zmena sa týka napríklad poplatkov. Keďže sú od februára výpisy z obchodného registra dlhšie, navrhuje sa zaviesť paušálna suma. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti sú niekedy výpisy troj- či štvorstranové, často sa končiace len niekoľkými riadkami na poslednej strane. Poplatok by už nemal byť sto korún za stranu, ale za celý výpis paušálne dvesto korún.

„Rovnako sa neosvedčil tisíckorunový poplatok za ukladanie do Zbierky listín, tak ho rušíme,“ informuje ďalej L. Žitňanská. Od začiatku tohto roka totiž novela zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaviedla poplatok vo výške tisíc korún za uloženie každej listiny do Zbierky listín. Ak išlo o listinu, ktorá sa neprikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Bez zápisu sa do zbierky ukladá napríklad účtovná závierka či výročná a audítorská správa firiem.

Drobnou procesnou zmenou by tiež malo byť to, že námietky bude preskúmavať vyšší súdny úradník, a nie sudca. „Keďže okolo 80 percent námietok je vybavených pozitívne, čo znamená, že navrhovatelia spolu s podaním námietky doplnia podanie, sudcovi sa vec predloží, až keď vyšší súdny úradník opakovane dospeje k záveru, že to nie je na zaregistrovanie,“ vysvetľuje navrhovanú úpravu L. Žitňanská. Sudca potom definitívne rozhodne, či námietke vyhovie alebo naopak. Cieľom je administratívne odbremeniť prácu sudcov.

    Na čo treba zamerať pozornosť

    Najčastejšie chyby, s ktorými sa registrové súdy stretávajú pri podávaní návrhov na zápis, výmaz či zmenu údajov:
    - podávané sú neúplné návrhy (chýbajú napríklad prílohy)
    - podpisy štatutárnych zástupcov nie sú overené
    - nesúlad údajov návrhu na zápis s predloženými prílohami
    - návrh na zápis spoločností do obchodného registra pri novozapisovaných spoločnostiach nepodpisujú všetci prví konatelia
    - spôsob konania štatutárneho orgánu je často uvádzaný odlišne od znenia v spoločenskej zmluve
    - u štatutárov pri dni vzniku funkcie sú často uvádzané rôzne dátumy (pri prvozápise je to deň zápisu firmy do obchodného registra, pri zmenách štatutárov je to deň, keď valné zhromaždenie spoločnosti štatutárov schválilo)
    - v časti „navrhovateľ“ bývajú chyby v tom, že pri prvozápise je uvedené ako navrhovateľ obchodné meno spoločnosti (má byť štatutár) alebo naopak – pri zapísaných spoločnostiach je uvádzaný ako navrhovateľ štatutárny orgán (má ním byť obchodná spoločnosť)
    - predmet činnosti, ktorý žiadajú zapísať, nie je v súlade so živnostenským alebo iným oprávnením
    - nezaplatenie súdneho poplatku

Foto - Miro Nôta

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0 Diskusia

Diskusia (0 reakcií)

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0 Diskusia