V Brazílii trvá splnenie všetkých daňových povinností 2,6 tisíca hodín ročne a okrem 27 daňových autorít v každom štáte je aj päťtisíc samospráv oprávnených zvyšovať dane. Ak firma v Namíbii žiada o vratky dane, spravidla sa musí pripraviť na daňovú kontrolu.

Malé podniky v Kamerune čelia šikanovaniu úradníkov, a ak vlastníci nie sú ochotní platiť úplatky, ženú ich do zdĺhavých a nákladných súdnych procesov. Aj preto je dnes africká krajina chudobnejšia, ako bola v polovici 70. rokov minulého storočia.

Zašlá sláva

Keď sa na Slovensku v roku 2004 zjednotila sadzba dane z pridanej hodnoty a z príjmu právnických aj fyzických osôb na jednotných 19 percent, západné médiá to ospevovali ako európsky daňový počin roka. Slovensko sa stalo krajinou, kde sa oplatí podnikať.

Najnovšia správa Svetovej banky, Medzinárodnej finančnej spoločnosti (IFC) a poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers o stave daňových systémov vo svete Paying Taxes 2009  ukazuje, že niekdajší stredoeurópsky tiger stratil svoju dravosť.

Devätnásťpercentná rovná daň z príjmu síce vychádza v pomere k celkovému daňovému zaťaženiu ako nízka – zo všetkých daní tvorí len 6,8 percenta. No aj z tohto prirovnania kričí, že najväčšie bremeno leží na odvodoch.

Tie sú pod Tatrami vyššie ako v Maďarsku a v Poľsku a celkovú sadzbu dane, ktorou sú zaťažené celoročné zisky firiem, vyťahujú nad hranicu 47 percent. Medzi krajinami únie (bez Cypru a Malty) je tak Slovensko presne mediánom rebríčka celkového zaťaženia.

Horšie dopadlo v rebríčku celkovej jednoduchosti platenia daní, ktorý porovnáva tri ukazovatele – celkové zaťaženie, čas potrebný na splnenie všetkých daňových povinností a počet platieb, ktoré musí firma odviesť štátu.

V ňom vychádza Slovensko spomedzi krajín Európskej únie ako štvrté najhoršie. Nižšie sa z únie umiestnili len Taliansko, Poľsko a Rumunsko. V celkovom poradí 181 krajín sveta obsadilo 126. priečku. Oproti predošlému prieskumu je to pokles o štyri miesta.

Dôvodom slabého umiestenia je 31 rôznych daňových platieb, 325 hodín, ktoré musí bežná firma stráviť nad výkazmi, prípravou a samotným platením dane, a napokon aj nelichotivé celkové daňové zaťaženie.

Krajiny v pohybe

Zhruba pred piatimi rokmi, v rovnakom čase ako Slovensko, podstupovali daňové reformy aj iné krajiny. Rumunsko zaviedlo 16-percentnú rovnú daň, Gruzínsko 20-percentnú sadzbu pre podniky, pričom príjmy fyzických osôb zaťažili len dvanástimi percentami. Odvody kaukazská republika skresala z 31 percent na dvadsať, počet daní znížili z 21 na deväť.

Od posledného prieskumu Doing Business sa poučili aj skostnatelo pôsobiaci európski velikáni. Francúzsko sa oproti minulému roku vyšvihlo v rebríčku Paying Taxes zo 65 priečky na tridsiatu, vďaka zníženiu počtu rôznych odvodových platieb zo štrnásť na dve. Opatrenie bolo súčasťou prípravy prechodu na elektronické podávania tlačív na platbu daní.

Zo zistení Svetovej banky a spoločnosti PWC vyplýva, že v rokoch 2007 a 2008 bola najväčším reformátorom sveta Dominikánska republika. Znížila sadzbu dane pre právnické osoby z 30 na 25 percent, zrušila niekoľko daní vrátane kolkových poplatkov, znížila daň z prevodu nehnuteľností a zaviedla online systém podávania daňových priznaní a úhrady dane. Okrem toho znížilo sadzbu dane z príjmu pre podniky v danom období ďalších 35 krajín vrátane Albánska, Česka, Bosny a Hercegoviny, Nemecka, Talianska a Číny.

Samotné Slovensko je v správe vykreslené ako krajina, ktorá síce v roku 2004 prešla značnou daňovou reformou, no zaostala za inými krajinami hlavne pre administratíve zaťaženie daňovníkov.

Čo zaváži

Prvé kritérium na poradie v rebríčku, celkové zaťaženie, zohľadňuje všetky dane, ktorých bremeno bežná firma znáša. Patrí medzi ne daň z príjmov právnických osôb (DPPO), zamestnávateľom platené odvody na sociálne zabezpečenie, daň zo mzdy, dane z nehnuteľností, z ich prevodu, daň z dividend, z výnosov finančného majetku, z finančných transakcií, dane z odpadu a daň z motorových vozidiel či cestná daň.

Oproti predchádzajúcim dvom rokom sa Slovensko v jednom ukazovateli mierne zlepšilo. Vlani totiž celkové zaťaženie firiem presiahlo polovicu obchodných ziskov, v predošlej štúdii dosiahlo takmer 49 percent.

To však na otváranie šampanského nepostačí, keďže atraktivita krajiny úzko súvisí aj s progresom iných krajín. A práve aktivita v zlepšovaní daňových systémov susedov Slovenska ho bude stáť v budúcnosti ďalší pokles v rebríčku.

Zo zaťaženia firiem by mohlo ubrať zníženie sadzby dane z príjmu, čo býva obľúbený krok reformných vlád. Účinky takéhoto kroku z pohľadu umiestnenia v rebríčku sú však limitované. Daň z príjmu tvorí celosvetovo v priemere len 13 percent celkového počtu daňových platieb, na odvedených daniach sa podieľa 37 percentami a zaberie zhruba štvrtinu času potrebného na splnenie daňovej povinnosti. Dôležitejšími parametrami sú výška odvodov a komplikovanosť systému platieb.

V Paying Taxes 2009 sa vysoko umiestnili tie krajiny, ktoré majú síce nižšie, ale aj menej zložité dane s jednoduchým postupom, ako ich zaplatiť. Rovnako dôležitou súčasťou daňovej reformy je preto okrem úpravy daňovej sadzby aj zníženie administratívnej náročnosti, napríklad v podobe elektronicky vyplniteľných tlačív.

Potvrdzuje to aj Susan Symons, partnerka PricewaterhouseCoopers. Pripomína, že daňová reforma by sa mala týkať všetkých daní, ktoré podnikateľské subjekty platia – nielen dane z príjmov právnických osôb. Mala by postihovať všetky administratívne aspekty a vzťahy medzi vládou a podnikateľskou sférou. Tie sú rozhodujúce pre efektívne daňové systémy.

Po zimnom spánku

Kým Slovensko urobilo v posledných dvoch rokoch v daňovom a odvodovom systéme nanajvýš „kozmetické“ úpravy, okolité krajiny sa odhodlali na výraznejšie zmeny. Poľsko zmenilo pomer platieb odvodov pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Prvému hranica klesla o päť percentných bodov na 13,7 percenta, druhému o dva.

V súčasnosti každá firma zaplatí za zamestnanca od takmer 17,5 do 20,4 percenta. Najväčšia strana v parlamente – Občianska platforma premiéra Donalda Tuska sa snaží presadiť 15-percentnú daň z príjmu pre podniky.

Česko, rovnako ako Bosna a Hercegovina, Albánsko a Macedónsko, znížilo sadzbu dane z príjmu. No oproti juhovýchodu Európy, kde všetky tri krajiny zišli k hranici desať percent (Bosna a Hercegovina dokonca ponechala len tretinu pôvodnej sadzby), Česko sa odvážilo z pôvodne 24 percent skĺznuť len na 21-percentnú sadzbu.

V budúcnosti sa môže jeho umiestnenie zlepšiť, lebo vláda je počas krízy náchylná odbremeniť podnikateľov. Nedávnym balíčkom opatrení znížila odvody a umožnila odpočítať DPH na všetky nové autá.

Azerbajdžan začal pred tromi rokmi modernizovať daňový systém. Jeho súčasťou je aj elektronický systém platieb. Bielorusko spravilo zriedkavý ústretový krok voči podnikateľom, keď zrušilo niektoré dane, pri ďalších zas zredukovalo frekvenciu platieb. Napriek tomu sa neodrazilo z chvosta rebríčka, kde bolo aj minulý rok ako krajina, v ktorej sa platia dane najťažšie na svete.

Dane ako motivácia

Okrem vyberania daní na nevyhnutné štátne výdavky využívajú vlády daňové systémy na ovplyvňovanie správania jednotlivcov alebo firiem. Až dve pätiny opýtaných tvrdili, že štáty, v ktorých podnikajú, majú podporu malých a stredných podnikov a stimuly výskumu a vývoja zahrnuté v daňových systémoch.

Napríklad Čína vlani pripravila nový zákon o dani z príjmov pre právnické osoby. Jeho súčasťou je zjednotenie dvoch rozdelených daňových režimov pre domáce a zahraničné firmy do jedného. Štandardná výška sadzby sa znížila z 33 na 25 percent, pre vymedzené nízko ziskové spoločnosti na 20 percent a pre firmy zamerané na nové a high technológie na 15 percent.

Do nového daňového systému sú pritom zahrnuté aj nástroje motivujúce na technologický rozvoj, ochranu životného prostredia, bezpečnosť pri práci či investície do poľnohospodárstva alebo do infraštruktúry.

Foto - Profimedia.cz