Financovanie malých a stredných podnikov je v súčasnosti alfou a omegou firemného bankovníctva na Slovensku. Komerčné banky vlani zvýšili objem poskytovaných úverov tomuto segmentu o pätinu, v niektorých až o 30 percent.

Porovnať výsledky jednotlivých bánk nie je jednoduché. Každý peňažný ústav používa pre tento segment iné kritériá. Zaraďuje firmy do chlievika „malé a stredné podniky“ predovšetkým podľa ich ročného obratu. Maximálnu hranicu si niektoré banky stanovili na úrovni 100 miliónov korún, no niektoré považujú za stredne veľkú firmu ešte aj takú, ktorej ročný obrat neprevyšuje 1,6 miliardy korún.

A tak hoci porovnanie sily bánk nie je úplne objektívne, najväčšiu úlohu opäť zohrávajú veľkí univerzálni hráči. Najväčšiu časť z úverového koláča si vlani delili Tatra banka, Slovenská sporiteľňa a HVB Bank.

Štvrtej VÚB na päty šliapala ČSOB. Tento rok bude situácia zas iná. Fúzia UniBanky a HVB Bank posunie UniCredit tesne za lídra.

Z jedného centra

Komerčné banky venujú čoraz viac pozornosti segmentu malých a stredných podnikov predovšetkým pre výhodnejšie marže. A pre budúci potenciál. Úvery im poskytujú najmä na investovanie a krytie ich prevádzkových nákladov.

Veľkí firemní klienti síce bankám prinášajú veľké objemy transakcií, no na vysoké marže treba pri silnej konkurencii zabudnúť. Prijatie Slovenska medzi krajiny OECD a predovšetkým vstup do Európskej únie spôsobili, že veľkí korporátni zákazníci robia dnes na Slovensku menej bankového biznisu ako v minulosti.

Finančné činnosti zabezpečujú nadnárodné firmy často z jednej centrály a financujú ich cez medzipodnikové pôžičky. A prijatie eura pravdepodobne prinesie ďalší pokles využívania lokálnych bankových služieb a produktov.

Tohtoročná dynamika financovania malých a stredných podnikov by sa mala podľa očakávaní bankárov zopakovať aj v tomto roku. Dobrý vývoj ekonomiky, príchod nových zahraničných investícií a subdodávateľov pre nových investorov by sa mal odzrkadliť v posilnení financovania tohto segmentu.

Vo svojich zámeroch majú opäť minimálne 20-percentný rast úverov. „Tento rastúci segment prispeje k zvýšeniu konkurencie medzi bankami,“ tvrdí vedúci odboru financovania Slovenskej sporiteľne Tibor Čunderlík.

Atraktívny agrosektor

Financovanie malých a stredných podnikov sa najviac rozmohlo v automobilovom priemysle, strojárstve, elektrotechnike či IT priemysle. No banky sa už odvažujú aj do takých sektorov, ktoré v minulosti považovali za príliš rizikové.

Typickým príkladom je poľnohospodárstvo. Prísun dotácií z Európskej únie urobil z kedysi vysoko rizikového a komplikovaného odvetvia atraktívnu oblasť, ktorú chcú banky financovať. Dôveryhodnosť a bonita poľnohospodárskych subjektov sa zvýšila.

Bankári tvrdia, že spolupráca s poľnohospodármi je bezproblémová. „Svoje záväzky si plnia načas, čo im umožňuje získať ďalšie úvery za výhodnejších podmienok,“ tvrdí T. Čunderlík.

Vlani sem smerovali úvery za takmer 10 miliárd korún. Pritom ešte v roku 2003 nepresiahol podľa T. Čunderlíka objem agroúverov sto miliónov korún. Vzhľadom na rast dotácií a grantov očakávajú bankári zvýšený záujem aj v tomto roku.

Banky v medziobdobí

Banky vidia priestor na financovanie agrosektora na viacerých miestach. Typickým bankovým produktom sú preklenovacie úvery.

Dotácie dostávajú poľnohospodári až na konci roka, preto často bojujú s časovým nesúladom medzi potrebami a prísunom prostriedkov. Túto medzeru sa snažia banky vyplniť. Takto môžu poľnohospodári vykryť nedostatok peňazí najmä v jarnom období pri zakladaní úrody a zbere. Produkt takmer bez rizika.

Klienti, ktorí žiadajú o podporu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, dostanú potrebné peniaze od banky na začiatku roka. Môžu ich čerpať podľa potreby.

Úver splatia na konci roka po vyplatení priamej platby z eurofondov. Tie sa prideľujú na plochu poľnohospodársky využívanej pôdy a podporu pestovania plodín na ornej pôde.

Preklenovací úver je bezúčelový, na jeho poskytnutie stačí farmárovi v mnohých bankách len doklad o žiadosti o podporu. Zabezpečenie úveru býva minimálne – cez bianko zmenku.

Banke klient zaplatí percentuálnu časť z objemu úveru ako poplatok za jeho poskytnutie. Úroková sadzba sa odvíja od BRIBOR, pričom ziskové marže bánk sa v tomto segmente tlačia pod jedno percento. Najviac sa tomuto odvetviu venujú VÚB, UniCredit, OTP Banka, Tatra banka a Slovenská sporiteľňa.

Ďalší z palety produktov pre farmárov je úver na financovanie prevádzkových potrieb cez skladiskové záložné listy. Umožnia klientom financovať prevádzkové potreby cez krátkodobé úvery v čase, keď je úroda poľnohospodárov uložená vo verejných skladoch. Zabezpečením je záložné právo na tieto poľnohospodárske komodity.

Štruktúra produktov pre poľnohospodárov nie je jednotná, podmienky sú individuálne. „Prispôsobujú sa im aj podmienky financovania,“ konštatuje Martin Štiblický, vedúci oddelenia alternatívneho financovania podpory europrojektov Tatra banky.

Viac odvahy

Výraznému rastu úverov sa tešia aj firmy pracujúce v odvetviach stavebníctva a obchodu. Tam podľa riaditeľa odboru financovania regionálnych klientov Tatra banky Ivana Rolného smeruje najväčšia časť ich úverov.

Nezanedbateľné sú aj finančné produkty pre spoločenstvá vlastníkov bytov, bytové družstvá a správcovské spoločnosti pri obnove bytového fondu. Nastupuje však aj financovanie podnikov v takých odvetviach, ktoré v deväťdesiatych rokoch upadali, hovorí T. Čunderlík. Svedčí o tom záujem o finančné služby zo strany podnikov pôsobiacich v strojárstve či cestovnom ruchu.

Novým segmentom v portfóliu peňažných ústavov sa nedávno stalo aj zdravotníctvo. Pritom nejde iba o financovanie firiem pôsobiacich vo farmaceutickom priemysle, banky sú už ochotné financovať aj zdravotnícke zariadenia.

Orientácia v ich hospodárení a výkazoch sa prechodom na akciové spoločnosti bankám zjednodušila. Ak si zariadenia ako príspevková organizácia chceli v minulosti zobrať úver, museli mať povolenie od ministerstva zdravotníctva.

Nové podnikateľské princípy v zdravotníctve preniesli niektoré zariadenia z prevádzkových strát do miernych ziskov, a tak sa stali zaujímavé aj pre banky. O produkty šité na mieru – napríklad zdravotníctvu – rozšírila vlani svoje produktové portfólio napríklad OTP Banka.

Nezanedbateľným segmentom, ktorý vo financovaní výrazne rastie, je komunálna sféra. Fiškálna decentralizácia urobila z miest a obcí zaujímavé objekty financovania, vybrané banky chcú biznis rozširovať aj týmto smerom. Programy pre mestá a obce slúžia prevažne na krytie ich investičných potrieb.

V spolupráci

Časť z prostriedkov smerujúcich malým a stredným podnikom vypĺňajú aj takzvané zaručené investičné úvery. „Banka ich poskytuje na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy s Európskym investičným fondom v rámci Programu pre podniky a podnikanie,“ vysvetľuje Miloš Bikár, riaditeľ odboru malých a stredných podnikov VÚB banky.

Prefinancovanie podnikov banky ponúkajú taktiež v spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Krátkodobé prevádzkové potreby vedia vykryť aj úverové zdroje Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Spolupracujúce spoločnosti tak bankám poskytnú lacnejšie zdroje, ktoré sú pre malé a stredné podniky dostupnejšie.

Foto – Ivan Fleischer

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.