Slovenské súkromné právo stojí na zákonníku, ktorý má pôvod v časoch hlbokého socializmu. Kódex sa od revolúcie po prijatí desiatok viac či menej rozsiahlych noviel zmenil na nepoznanie. No aj tak: bezmála dve desaťročia od pádu sna o spoločnosti bez súkromného vlastníctva, v ktorej sa každému nadelí podľa jeho potrieb, Občiansky zákonník stále nesie vo svojom čísle rok 1964 a podpis prezidenta Antonína Novotného.

Ambícia prijať z gruntu nový predpis politikom nechýbala. Na novom zákonníku sa pracovalo od prvej polovice 90. rokov. Lenže do úspešného konca to nedotiahla ani vláda Vladimíra Mečiara, ani dva kabinety Mikuláša Dzurindu. O nový Občiansky zákonník sa v súčasnosti pokúša aj garnitúra Roberta Fica.

Vľavo vbok

Minulý mesiac jeho kabinet schválil legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka – výsledok dvojročnej práce komisie ministerstva spravodlivosti. V médiách zaujal najmä nápadom zjednodušiť rozvody manželov a povoliť predmanželské zmluvy. No jeho hlavným motívom je snaha o vytvorenie zjednocujúceho kódexu, ktorý do seba pojme nielen občianske právo a zákon o rodine, ale aj podstatnú časť Obchodného zákonníka.

Ministerstvo sa zároveň túto stavbu rozhodlo postaviť na myšlienkových základoch, ktoré síce súkromné vlastníctvo chránia, no sčasti ho podriaďujú verejným záujmom a sociálnej funkcii.

Výsledný produkt tak môže byť posadený viacej vľavo ako súčasný zákon so socialistickou minulosťou. Pri vypracovávaní nového kódexu bude ministerská komisia vychádzať zo 120-stranového legislatívneho zámeru. Riešenia sú v ňom načrtnuté iba v hrubých rysoch a nie je isté, ako sa pretavia do paragrafov.

Dokument však ukazuje, akým smerom sa môžu zmeny v súkromnom práve uberať. „Sociálne prvky Občianskeho zákonníka sa v prvom rade prejavia aj v niektorých modifikáciách tradičných zásad, na ktorých bude kódex vybudovaný,“ uviedli autori v časti, ktorú nazvali Hodnotová orientácia kódexu.

Silné akcentovanie sociálnych princípov v kódexe súkromného práva kritizovala v pripomienkovom konaní najmä Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Autorov vinila z ideologizácie zákonníka.

Po pripomienkach RÚZ komisia niektoré ustanovenia zmäkčila. Upustilo sa napríklad od slovíčka „výrazný“ pri deklarovanom sociálnom rozmere zákonníka a vypadla formulácia „právo súkromného vlastníctva je vo všeobecnosti limitované svojou sociálnou funkciou“.

Naďalej však ostali tvrdenia ako „vlastníctvo zahŕňa popri práve aj povinnosť (…) zohľadňovať aj spoločenský prospech“ či „nikto nesmie zneužívať svoje práva v rozpore s verejným záujmom“. Čo sa myslí pod verejným záujmom, už zámer nerieši.

Hodnotovú orientáciu kódexu kritizovali poslanci Ústavnoprávneho výboru NR SR. „Nadbieha sa predstavám, že vlastník sa musí podriadiť verejnému záujmu. Toto v slobodnej spoločnosti nejde,“ sťažuje sa poslanec Peter Miššík z SDKÚ-DS.

Kritika sa neniesla len z opozície. Šéf výboru za ľavicový Smer-SD Mojmír Mamojka sa k sociálnym hodnotám hlási. No nevie prijať, že princípy solidarity a ochrany slabšieho sa majú vzťahovať na zákonník, ktorý má upravovať aj podstatnú časť obchodného práva. „Mechanicky ich aplikovať na obchodno-právne a podnikateľské vzťahy je nemysliteľné,“ hovorí M. Mamojka.

Členovia komisie naopak trvajú na tom, že k sociálnejšej orientácii ich zaväzujú domáca ústava i európske právo. „Je to otázka hľadania miery medzi liberálnym a sociálnym prístupom. Treba však zohľadniť aj to, že Európa je viac sociálna,“ poznamenal člen komisie a docent na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Anton Dulak.

Tri v jednom

Diskusia o podobe nového kódexu sa nenesie len v rovine právno-filozofických sporov o nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva a zmluvnej slobody. Jedným z kľúčových sporov je to, či má pod Občiansky zákonník patriť aj obchodné právo.

Komisia sa priklonila k takzvanému monistickému modelu, ktorý predpokladá vznik univerzálneho zákonníka pre občianske, rodinné i obchodné právo. Schválená verzia na rozdiel od pôvodnej predlohy síce počíta s tým, že Obchodný zákonník ostane zachovaný. No ostanú v ňom prakticky len ustanovenia o obchodných spoločnostiach. Zmluvné obchodné vzťahy sa tak budú riadiť záväzkovým právom nového kódexu.

Kritici súčasného modelu poukazujú na to, že paralelnej úprave záväzkového práva v dvoch zákonníkoch chýba ucelenosť, prehľadnosť a funkčnosť. „Vyskytuje sa tu duplicita, čiastočne rozpornosť, čo v praxi spôsobuje veľké problémy,“ povedal šéf rekodifikačnej komisie, profesor občianskeho práva na Trnavskej univerzite Ján Lazar.

V praxi dochádza k ťažkostiam pri určovaní, či ide o obchodný alebo neobchodný vzťah. „To všetko vytvára nejasnosti a neistotu v dôležitých majetkových právach subjektov, komplikuje vzniknuté spory a nezriedka predlžuje súdne konanie,“ dodal J. Lazar.

Proti veľkému kódexu sa stavia RÚZ, ale aj niektorí špecialisti obchodného práva, ktorí si Obchodný zákonník z roku 1991 pochvaľujú. Podľa poslanca M. Mamojku nie je proti nemu zo strany podnikateľov prakticky žiadna kritika. „Je to akceptovaný a zažitý právny predpis, pri ktorom nie je objednávka zospodu, aby sa zásadne menil. A už vôbec nie, aby sa rušil,“ zdôrazňuje poslanec.

Chrániť slabších

Nový kódex má obsiahnuť aj ustanovenia radu eurosmerníc zameraných na ochranu spotrebiteľa. Zámer však predpokladá, že paragrafy o spotrebiteľoch sa majú uplatňovať aj v iných vzťahoch. „Ochrana spotrebiteľa je daná ustanoveniami, ktoré treba primerane aplikovať aj na prípady, keď druhá strana má postavenie slabšej strany,” uvádza sa v schválenom znení.

Kritici jednotného zákonníka upozorňovali práve na možné prelínanie sa občianskoprávnej a spotrebiteľskej regulácie s obchodnými ustanoveniami. „Keď sa uskutoční ochrana slabšieho, môže vzniknúť nerovnosť medzi stranami obchodného vzťahu,“ upozorňuje právnička RÚZ Jana Krecháčová.

Autori zámeru napriek tomu deklarujú, žezásady európskeho zmluvného práva zamerané na ochranu slabšej zmluvnej strany sa zmluvných vzťahov vznikajúcich medzi podnikateľmi nedotknú.

Ak legislatívny zámer pre všeobecné súkromnoprávne vzťahy naznačuje viac sociálnych prvkov a regulácie, pri rodinných vzťahoch sa naopak počíta s uvoľňovaním pravidiel. Nový zákonník by mal umožniť, aby si manželia upravovali svoje majetkové práva prakticky ľubovoľne, a to nie len pred manželstvom a pri jeho uzatváraní, ale aj kedykoľvek neskôr.

Chudobnejší z manželov tak môže byť oproti súčasnej úprave bezpodielového vlastníctva v nevýhode, keďže bohatší bude môcť navrhovať pre neho výhodnejšie zorganizovanie majetkových pomerov. Zmluvná sloboda v každom prípade ostane obom.

Deklarovaný zámer chrániť slabších naberá svojský rozmer pri navrhovanej úprave regulácie adopcií. Podľa zámeru bude môcť dať rodič súhlas na osvojenie až po šiestich týždňoch po narodení dieťaťa a nie priamo v nemocnici, ako je to v súčasnosti. Rodič by mohol zároveň svoj súhlas do troch mesiacov odvolať.

Návrh kritizuje Marek Roháček z občianskeho združenia Návrat, ktoré sa venuje adopciám. Upozorňuje, že po šiestich týždňoch mnohých rodičov, ktorí opustia nemocnicu, nebude možné nájsť. „Lehotu na odvolanie považujeme za zbytočnú a v neprospech dieťaťa, ktorému tak bude odložený prechod do budúcej rodiny,“ tvrdí M. Roháček. Ministerstvo naopak argumentovalo chránením rodičovských práv.

Trochu inak

J. Lazar obhajoval jednotný a sociálnejšie ladený zákonník najmä ústavou, európskym právom a tiež legislatívnym vývojom u susedov. V Maďarsku, Poľsku i v Česku sa tiež pracuje na univerzálnych občianskych zákonníkoch. Návrh v Česku však ukazuje, že ideologická orientácia nemusí byť vecou sociálnych prúdov európskeho práva.

Bez toho, aby bolo treba študovať bezmála tritisíc paragrafov českého návrhu, iné naladenie autorov cítiť už z dôvodovej správy. Namiesto silnej sociálnej orientácie sa v ňom akcentuje, že prirodzená sloboda človeka má prednosť pred štátom. A že štát nie je tvorcom slobody človeka, ale jej ochrancom.

Českí odborníci dali v dôvodovej správe radšej priestor odmietaniu socialistického backgroundu súčasného zákonníka, ktorý, podobne ako Slovensko, zdedili z federácie a tiež komunistických právnických floskúl ako „spôsobilosť na právne úkony“. Namiesto nich radšej siahli po jazyku návrhu zákona z 30. rokov minulého storočia.

Ak návrh prejde aj parlamentom, v Česku si budú môcť občania napríklad prečítať, že súkromné právo chráni prirodzené právo človeka „usilovať sa o vlastné šťastie“. Slovenskí legislatívci zatiaľ ponúkli konštrukcie o sociálnom rozmere vlastníctva, ktoré sa nesmie využívať v rozpore s verejným záujmom.

Minister Štefan Harabin odhadoval, že paragrafový návrh nového kódexu by sa mal dostať na vládu koncom roka s navrhovanou účinnosťou od jari 2010.

Foto - Profimedia.cz, SITA / Michal Burza

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.