Termín podania daňových priznaní k dani z príjmov sa napriek snahám vlády v protikrízovom balíčku  nepodarilo zmeniť a daňovým úradom ich treba doručiť opäť najneskôr v utorok 31. marca a do tohto termínu aj daň zaplatiť. Týka sa to všetkých daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy dosiahli viac ako 49 248 Sk a do 16. marca nepožiadali o predĺženie termínu. Do riadneho alebo náhradného termínu podania priznaní treba aj daň zaplatiť.

Ak tak daňovník neurobí riadne a včas, správca dane ho môže pokutovať sumou od 33 do 49-tisíc eur. Ak však nezaplatí daň vo väčšom rozsahu, môže čeliť trestnému oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane. Informuje o tom Daňové riaditeľstvo SR.

Daňové úrady sú totiž podľa Trestného poriadku považované za štátne orgány, ktoré sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní - polícii alebo prokuratúre - skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

• Kedy najneskôr treba zaplatiť daň z príjmov

Trestný čin

Trestného činu nezaplatenia dane sa podľa Trestného zákona dopustí ten daňovník – fyzická alebo právnická osoba – ktorá nezaplatí splatnú daňový nedoplatok presahujúci sumu 2 660 eur. Táto hodnota podľa trestného zákona zodpovedá 10-násobku sumy 266 eur (8 000 Sk), ktorá sa už považuje za škodu. V takom prípade môže byť páchateľ potrestaný odňatím slobody až na tri roky.

Ak nezaplatená daň prevyšuje 100-násobok škody, to znamená 26 600 € (800-tisíc Sk), maximálna sadzba odňatia slobody sa zvyšuje na jeden až päť rokov. Pri deliktoch veľkého rozsahu nad 133-tisíc eur už môže sudca rozhodovať o väzbe v rozsahu tri až osem rokov.

V súvislosti s daňami môže daňovník niesť ešte aj trestnoprávnu zodpovednosť za skrátenie dane a za zadržanie dane a jej následné neodvedenie. Za trestný čin sa považujú tieto delikty už aj v malom rozsahu, to znamená, ak škoda presahuje už 266 € (8 000 Sk).

Opodstatnenosť oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu vyhodnocujú orgány činné v trestnom konaní. Podľa informácií hovorcu Daňového riaditeľstva SR Miroslava Dobáka podá daňová správa ročne 1 200 až 1 500 týchto oznámení, ktorých súčasťou je spravidla aj výška aktuálnych daňových nedoplatkov. Celkovo za obdobie rokov 2002 až 2008 tak podala  8 175 oznámení o podozrení z trestného činu.

Riešením sú splátky

V prípade, ak daňovník nie je schopný zaplatiť do konca marca daň, môže požiadať daňový úrad o zaplatenie dane v splátkach. V žiadosti pritom musí uviesť dôvod nespôsobilosti zaplatiť daň, teda musí zhodnotiť svoju finančnú a ekonomickú situáciu, ako aj uviesť predpokladanú výšku príjmov, ktorú by mal zarobiť v nadchádzajúcom období. V závislosti od týchto informácií sa rozhodne daňový úrad či povolí splátkový kalendár a v akej štruktúre.

Správca dane môže povoliť platenie daňového nedoplatku najviac na 12 mesiacov od splatnosti dane. V takýchto prípadoch musí dlžník rátať s tým, že daňový úrad bude od dlžníka požadovať zabezpečenie daňového nedoplatku prostredníctvom záložného práva. ,,Vzhľadom na globálnu finančnú krízu očakávame zvýšený záujem daňovníkov o možnosť odložiť splatenie dane," konštatoval M. Dobák.

Daňové nedoplatky

Daňová správa SR eviduje kumulatívne k 31. decembra 2008 na daniach z príjmov daňový nedoplatok na istine vo výške 403,9 mil. eur (12,17 mld. Sk). Z toho fyzické osoby dlhovali  na daniach z príjmov istinu vo výške 128,4 mil. eur (3,86 mld. Sk) a právnické osoby 275,5 mil. eur (8,3 mld. Sk). Evidenciu daňových nedoplatkov vedie DR SR kumulatívne od dátumu vzniku až do ich vysporiadania zaplatením, núteným výberom, vymáhaním alebo preúčtovaním preplatku alebo uplatneného nadmerného odpočtu DPH.
PRAMEŇ: Daňové riaditeľstvo SR

Foto na titulke - Flickr.com