Pracovala som v personálnej agentúre. Už počas trvania pracovného pomeru sme sa so zamestnávateľom často dostávali do konfliktu. Zamestnávateľ pravidelne meškal s výplatou mzdy, odmietal nám ako zamestnancom prispievať na stravu. Tvrdil, že prispievať zamestnancom na stravu nie je jeho povinnosť. Situácia vyvrcholila pred rokom, keď dal zamestnávateľ všetkým zamestnancom výpoveď z dôvodu, že spoločnosť s činnosťou personálnej agentúry končí. Odstupné nám nevyplatil, pretože nám podľa jeho názoru nepatrí. Z pracovného pomeru mi zostala aj nevyčerpaná dovolenka. Zamestnávateľ mi však tvrdil, že nemám nárok na jej preplatenie, pretože pracovný pomer sa skončil. Do dnešného dňa mi však zamestnávateľ dlhuje aj mzdu za posledné dva mesiace pracovného pomeru. Okrem toho som na zdravotnej a sociálnej poisťovni zistila, že zamestnávateľ za mňa nezaplatil odvody za šesť mesiacov. Zamestnávateľ sa akejkoľvek komunikácii s nami ako bývalými zamestnancami vyhýba. Na obchodnom registri na internete som našla údaj, že zamestnávateľ bol vymazaný z obchodného registra bez likvidácie. Čo mám teraz robiť? Mám ešte nejakú šancu domôcť sa svojich nárokov?      

Z uvedeného vyplýva, že váš bývalý zamestnávateľ si už počas trvania pracovného pomeru neplnil svoje povinnosti tak, ako mu to ukladajú príslušné pracovnoprávne predpisy. Tvrdenia zamestnávateľa, ktorými popiera vaše nároky na stravné lístky, preplatenie nevyčerpanej dovolenky a na odstupné sú nepravdivé.

Podľa § 152 Zákonníka práce o stravovaní zamestnancov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Okrem stravných lístkov môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancom aj stravovacie poukážky, tzv. „gastrolístky“. Vo výnimočných prípadoch poskytne zamestnávateľ zamestnancovi namiesto stravných lístkov finančný príspevok na stravovanie. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca najmenej vo výške 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Za dovolenku, ktorú ste nemohli vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru vám mal zamestnávateľ poskytnúť náhradu mzdy. Z ustanovenia § 116 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy s výnimkou, ak si dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. V takom prípade sa zamestnancovi za nevyčerpanú dovolenku poskytne náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Pri skončení pracovného pomeru z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vám zároveň vznikol nárok na odstupné. Vyplýva to z ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce v zmysle ktorého platí, že zamestnancovi s ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje, patrí odstupné vo výške najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa aspoň päť rokov, patrí mu odstupné najmenej vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Váš bývalý zamestnávateľ zanikol výmazom z obchodného registra, ktorému predchádzalo jeho zrušenie bez likvidácie. Zrušenie obchodnej spoločnosti bez likvidácie nasvedčuje tomu, že váš exzamestnávateľ nemal žiadny majetok, resp. bol jeho majetok taký malý, že by nepostačoval ani na úhradu trov konkurzného konania. Možno predpokladať, že aj keby ste o plánovanom zániku zamestnávateľa vedeli skôr, vaše nároky z pracovného pomeru by zostali neuspokojené pre nemajetnosť zamestnávateľa.

Keďže váš bývalý zamestnávateľ zanikol, ako subjekt práva už neexistuje. Možnosť právneho postihu za jeho nezákonné konanie je preto vylúčená. Do úvahy však prichádza trestnoprávna zodpovednosť konateľa zaniknutej spoločnosti. Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti vo vzťahu k vám za spoločnosť vykonával práva a povinnosti zamestnávateľa a niesol zodpovednosť za dodržiavanie príslušných právnych predpisov. Na konateľa zaniknutej spoločnosti preto môžete podať trestné oznámenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona a pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona. Trestné oznámenie môžete podať písomne alebo aj ústne na ktoromkoľvek policajnom oddelení. Za podanie trestného oznámenia sa neplatí nijaký poplatok. Polícia podané trestné oznámenie preverí. Ak sa preukáže, že konateľ bývalého zamestnávateľa porušil svoje povinnosti a bezdôvodne vám nezaplatil mzdu, ostatné pracovnoprávne nároky a nezabezpečil ani platenie odvodov v súlade so zákonom, vyšetrovateľ mu vznesie obvinenie. V tom prípade si ako poškodená v trestnom konaní môžete voči konateľovi bývalého zamestnávateľa uplatniť nárok na náhradu škody, ktorú vám svojim konaním spôsobil.

Autor pracuje v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS.