Spoločnosť s ručením obmedzeným má pohľadávku proti ďalšej eseročke vo výške 16 597 EUR. Je zrejmé, že v štandardnom prípade by s.r.o. mala žalovať obchodného partnera o zaplatenie celej pohľadávky súdnou cestou. Po lustrácii majetkových pomerov dlžníka však veriteľ zistil, že dlžník nemá žiadnu nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností a má dokonca zablokovaný bankový účet exekútorským úradom. Pohľadávka sa preto javí ako nedobytná. Veriteľ obchoduje s dlžníkom už niekoľko rokov a zistil, že konatelia spôsobili spoločnosti škodu. Podiel na zisku vyplácali v priebehu zdaňovacieho obdobia a zároveň na seba previedli bonitný majetok spoločnosti za minimálnu sumu. Môže veriteľ žalovať priamo konateľov spoločnosti o vymoženie pohľadávky alebo o náhradu škody? Ak áno, podľa akého ustanovenia zákona? Sú tieto žaloby proti konateľom spoločnosti v praxi časté?

Medzi základné povinnosti konateľov, ktoré sú vyjadrené v ustanovení § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení patrí vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov a záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

V tomto prípade existujú nielen dôvodné pochybnosti o dodržiavaní týchto povinností zo strany konateľov, ale ich správanie naznačuje aj cielené poškodzovanie spoločnosti. Z ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Týka sa to najmä škody zapríčinenej tým, že konatelia poskytli plnenie spoločníkom v rozpore so zákonom alebo nadobudli majetok v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka. Ak spoločnosti vznikne konaním konateľa škoda, spoločnosť má vo vzťahu ku konateľovi nárok na jej náhradu.

Ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka oprávňuje veriteľa spoločnosti, ktorý nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, aby si uplatnil nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi vo svojom mene a na vlastný účet. Pôjde o prípady, keď konateľ preukázateľne zapríčinil úbytok majetku spoločnosti na úkor veriteľa spoločnosti. Škodu spôsobenú spoločnosti môže v takom prípade proti konateľovi uplatňovať na súde priamo veriteľ spoločnosti. Žaloby o náhradu škody spôsobenej spoločnosti proti konateľom spoločnosti sú v praxi veľmi zriedkavé. Ešte vzácnejšie je, aby takúto žalobu proti konateľovi podal na súd priamo veriteľ spoločnosti. Príčinou je najmä obťažnosť preukázania zavinenia konateľa v príčinnej súvislosti k vzniknutej škode. Veriteľ má limitované možnosti v prístupe k relevantným dokumentom spoločnosti, ktorými by mohol na súde dokázať pochybenie konateľa. Toto ustanovenie Obchodného zákonníka je účinné od 01.01.2002, autor však nepozná z praxe jediný prípad, žeby veriteľ podal žalobu o náhradu škody priamo proti konateľovi zadlženej spoločnosti. 

Do úvahy prichádza aj podanie trestného oznámenia na konateľov zadlženej eseročky pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona či pre trestný čin zavineného úpadku podľa § 228 Trestného zákona. V prípade dôvodnosti trestného stíhania je možné uplatňovať si spôsobenú škodu proti konateľom aj v rámci trestného konania.

Autor pracuje v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS.