Denník World Financial News, 24. apríl 2016: Akcie talianskeho farmaceutického koncernu Como narástli pred ohlásením pozitívnych kvartálnych výsledkov, ktoré firma zverejní budúci týždeň. Analytici pripisujú mimoriadne zdravý rast a dominantné postavenie Coma na viacerých trhoch spôsobu, akým šéf firmy Mario Fabrizzi riadi podnikový ľudský kapitál.


Vlani príjmy firmy na zamestnanca narástli o sedem percent, zatiaľ čo náklady klesli o päť percent. Farmaceutická spoločnosť, ktorá od začiatku dekády pohltila troch veľkých a poltucet menších konkurentov, tak výrazne zlepšila návratnosť ľudského kapitálu. „Musíte merať veci, ktorým pripisujete význam. Meranie výkonnosti ľudí nám umožnilo rýchlo zlepšiť tie časti biznisu, v ktorých sa nám veľmi nedarilo, a tým zlepšiť hodnotu pre akcionárov.“

Tri farby

Zhruba takto by mohla vyzerať správa z globálneho ekonomického denníka o osem rokov, ak by sa naplnila jedna z vízií konzultačnej firmy PricewaterhouseCoopers. Tá v štúdii Managing tomorrow’s People na príklade troch svetov – modrého, zeleného a oranžového – vykresľuje, aké podoby by mohlo nadobudnúť podnikanie do konca roku 2020 a ako ovplyvní ľudí a ich prácu.


NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
• Tri tváre budúceho HR

Tri načrtnuté scenáre by nemali byť brané ako doslovné a kompletné vízie alternatívnych budúcností. Ide skôr o myšlienky a úvahy o tom, ako by mohlo vyzerať podnikanie a riadenie ľudí v budúcej dekáde. Napokon, ako pripúšťajú aj autori štúdie, najpravdepodobnejší scenár je ten, v ktorom všetky tri svety budú koexistovať. Možno jeden prevládne v určitom regióne, prípadne v odvetví, a v inej časti sveta či v inom priemysle bude dominovať iný.


Nech bude budúcnosť akákoľvek, jedno je isté. Súčasné obchodné modely sa zásadne zmenia. A tempo zmien z aktuálnej dekády bude pripomínať v porovnaní s tým, čo príde, iba vlažný poklus.


Veľké je dobré

Článok z fiktívneho denníka World Financial News zodpovedá modrému scenáru budúcnosti, v ktorom globalizovanému svetu vládnu nadnárodné kolosy. Táto vízia predpokladá, že v polovici budúcej dekády vo viacerých odvetviach vyvrcholí desaťročie konsolidácie, fúzií a akvizícií. Ani dnes to nie je výnimka, ale v roku 2020 dosiahnu veľké korporácie v modrom svete bežne príjmy, ktoré oveľa presiahnu HDP mnohých jednotlivých krajín.


Megapodniky v značnej miere nahradia rolu, ktorú v ostatných dekádach zastával štát. Začnú svojim zamestnancom poskytovať bývanie, zdravotné služby a vzdelávanie alebo starostlivosť pre ich deti. Sociálny rozdiel medzi tými, čo pracujú pre nadnárodnú spoločnosť, a zamestnancami malých miestnych firiem sa prehĺbi, pretože tie nedokážu poskytnúť také rozsiahle benefity ako medzinárodné koncerny.


Ekvivalent služieb, ktoré zabezpečuje štát alebo sa o ne stará každý sám, poskytoval zamestnancom už v 30. rokoch minulého storočia Tomáš Baťa. Zriaďoval pre nich školy, staval domy.


V nastávajúcej globálnej bitke o talenty pôjde o nevyhnutnosť. Pri rastúcich nákladoch na pracovnú silu vystúpi do popredia meranie individuálnej produktivity a angažovanosti. Reporty o tom, akú majú jednotlivci výkonnosť a koľko stoja, sa stanú neoddeliteľnou súčasťou biznisu a pri hodnotení firmy získajú rovnaký význam, ako majú dnes finančné výkazy.


V modrom svete je ekológia vnímaná ako individuálna voľba životného štýlu, nie správanie vynútené politickými smernicami. „Firmy dodajú »zelené« produkty a služby tomu, kto o ne prejaví záujem,“ poznamenáva manažér poradenstva pre ľudské zdroje v PricewaterhouseCoopers Slovensko Branislav Hunčík.


Takýmto smerom rozmýšľajú niektoré spoločnosti už dnes. Napríklad aerolinky Lufthansa a British Airways umožňujú cestujúcim priplatiť si k letenke sumu kompenzujúcu emisie uhlíka, ktoré na nich pri danom lete pripadnú. Sľubujú, že peniaze investujú do projektov na redukciu emisií, napríklad do veterných elektrární v Číne či v Indii.


V USA niektoré poisťovne v niektorých federálnych štátoch začali tento rok poskytovať „zelené“ poistky. Ponúkajú zľavu tým zákazníkom, ktorí si kúpia hybridné auto alebo obmedzia jazdenie a ročne sa zmestia do určitého kilometrového limitu.


Keď vládnu spotrebitelia

Denník New York Times nedávno priniesol článok o tom, že pre ekologicky uvedomelých zákazníkov začína byť cesta oblečenia pred kúpou rovnako dôležitá ako materiál, z ktorého je vyrobené. Pretože každý kus oblečenia za sebou necháva „uhlíkovú stopu“, čiže vplyv na životné prostredie definovaný množstvom vyprodukovaných skleníkových plynov meraných v jednotkách oxidu uhličitého.


Preto niektoré odevné firmy už začínajú detaily o putovaní svojich výrobkov zverejňovať. A zákazníci zisťujú, že predtým ako dorazila nepremokavá bunda za 190 dolárov do amerického distribučného centra, prešla 22 732 kilometrov. Odhadom tak vyprodukovala takmer sedem kilogramov emisií, čo je desaťkrát viac, ako sama váži.


Podobné iniciatívy môžu byť predznamenaním zeleného sveta, v ktorom majú v rukách veľkú moc spotrebitelia a zamestnanci, ktorí si vynucujú zmeny vo firmách. Vyžadujú, aby boli podniky eticky aj environmentálne vierohodné. Značky, ktoré nebudú „zelené“, neprežijú.


Environmentálna loby a tlak verejnosti sú také silné, že podniky musia mať pod kontrolou aj dodávateľov, aby mali istotu, že etické a ekologické pravidlá sa dodržiavajú nielen interne, ale aj v celom dodávateľskom reťazci.


V praxi sa to prejaví mimoriadne prísnymi kontraktmi, ktorými budú chcieť predísť všetkým možným rizikám poškodenia značky a dobrého mena v očiach spotrebiteľov. V niektorých spoločnostiach to povedie dokonca k vertikálnej integrácii, čiže ku skupovaniu alebo minimálne majetkovému prepojeniu s dodávateľmi.


V kvartálnych alebo vo výročných správach firiem nebudú chýbať odseky o meraní emisií oxidu uhličitého, ani informácie o obchodovaní s povoleniami znečisťovať ovzdušie. Akcionárov a investorov tieto otázky budú zaujímať, pretože ovplyvnia cenu akcií.


Zelený svet bude silne regulovaný a vlády uvalia na firmy, ktoré porušia environmentálne pravidlá, prísne tresty. No sledovať a dodržiavať predpisy nepostačí – zákazníci aj zamestnanci dotlačia podniky k štandardom a pravidlám, ktoré pôjdu nad rámec regulačných požiadaviek. Nebezpečenstvo takéhoto silne regulovaného sveta pre organizácie spočíva v strate flexibility a inovatívnosti.


V zelenom svete si zamestnanci vyberajú firmu podľa toho, či sa správa tak ako oni a či vyznáva rovnaké hodnoty. Kľúčový diferenciátor pri nábore a udržiavaní talentov sú environmentálne aktivity. „K benefitom, podľa ktorých si ľudia vyberajú zamestnávateľa, patria napríklad aj platené charitatívne a sociálne stáže,“ komentuje B. Hunčík.


Za klientmi a kolegami v iných krajinách sa takmer necestuje. Osobný kontakt nahrádzajú videokonferencie a iné komunikačné technológie. Leteckú dopravu pri pracovných cestách povoľujú podniky iba výnimočne, a to i preto, lebo oproti súčasnosti mimoriadne zdražie.

Mnohé podniky zabezpečujú dopravu ľudí z domu na pracovisko, aby minimalizovali používanie automobilov. Niektoré dokonca sťahujú svoje prevádzky k bydliskám pracovníkov, aj mimo veľkých miest.


Veľké je zlé

V oranžovom svete ľudia nemajú radi veľké firmy. V tomto scenári sa podniky rozdrobujú. Veľké nadnárodné koncerny upadajú, popularita hypermarketov rýchlo klesá.

Prevláda lokálpatriotizmus. Väčšina Európanov nakupuje v miestnych menších obchodoch a u drobných farmárov.


Sen o jednej veľkej celosvetovej dedine nahrádza globálna sieť vzájomne prepojených, ale samostatných, menších komunít. Online obchodovanie je mimoriadne obľúbené a efektívne. Veľkovýroba a úspory z veľkosti vďaka tomu nie sú už považované za najlepšiu cestu k ziskovosti.

Podniky sú oveľa menšie, ako boli na začiatku milénia. Úzko sa špecializujú, aby vyhoveli požiadavkám aj tých najmenších segmentov zákazníkov.


Generácia ľudí, ktorí vyrastali s technológiami, sa rozrastá. Komunikovať elektronicky s rodinou a priateľmi, so zamestnávateľom aj s úradmi je pre nich prirodzené.

V oranžovom svete ľudia nemajú celý život jedného zamestnávateľa. Sú do určitej miery nezávislí – pracujú na základe krátkodobých, flexibilných kontraktov.

Združujú sa v profesijných spolkoch, podobných ako je dnes napríklad advokátska komora. „Cechy budúcnosti sprostredkujú prácu a zabezpečia aj zdravotné a dôchodkové poistenie, rozvoj a školenia,“ hovorí B. Hunčík.


Podobný trend popisuje Vízia vývoja Slovenska do roku 2020 z prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa nej v budúcnosti porastie miera skrátených úväzkov aj u nás. „Oranžový »networkingový« koncept podnikania môže aj slovenským špecialistom zjednodušovať prístup k dobrým pracovným príležitostiam. Hlavne tým, ktorí budú mať dobrý profil, čo už prítomnosť zahraničných firiem na Slovensku umožňuje,“ dodáva B. Hunčík.


Manažéri v oranžovom svete vedia, že ľudia a ich vzťahy, ktoré majú v rámci vlastných sietí, sú základom úspechu v podnikaní. Preto sa snažia podporovať sociálne siete, napríklad tým, že odmeňujú zamestnancov za kolaboratívne správanie a nadväzovanie pracovných kontaktov.


Foto – Profimedia.cz