V ostatných týždňoch padá na Slovensko náhle a nečakane toľko vody, že keby to človek dokázal zachytiť a predať, bol by za vodou. Ponuka dažďovej vody by bola, dopyt je však otázny. I tak má v prírode jedinečná tekutina význam aj pre biznis – či už priamy, virtuálny alebo ako investícia.

Voda je súčasťou takmer každého podnikania, nielen toho, ktoré s ňou priamo súvisí. Napríklad výroba jedného kilogramu mäsa si vyžaduje toľko vody, koľko priemerná domácnosť spotrebuje za desať mesiacov (pričom každý jej člen minie za deň päťdesiat litrov).

Uvádza to Štokholmský medzinárodný vodný inštitút. Alebo na kilogram syra sa minie päťtisíc až päť a pol tisíca kilogramov vody. Takéto kalkulácie sa dajú urobiť pre akýkoľvek výrobok alebo produkt – počítačový čip či pivo, prípadne aj pre vyhľadávanie informácií na Googli. Zaangažovanie vody v podnikaní viedlo k vytvoreniu pojmu virtuálna voda a obchodu s ňou.

Je to voda, ktorá sa spotrebuje pri akejkoľvek výrobe alebo činnosti. Preto pri nej možno používať aj pojmy ako export a import. Na čo je to dobré? Na svete sú oblasti, kde je viac vody ako inde. Práve tam, kde je tejto tekutiny viac, by mali investori uvažovať o umiestnení biznisov, ktoré pri svojej činnosti spotrebujú viac vody. Na číru tekutinu chudobnejšie regióny by tak o ňu neprichádzali.

Vplyv na podnikanie

V máji publikovaná štúdia Voda: Budúci uhlík?, ktorú vyhotovili Svetový fond na ochranu prírody (WWF) a Svetová asociácia profesných účtovníkov, uvádza ako príklad vplyvu vody na biznis jednu z najväčších pivovarníckych firiem na svete SABMiller. Firma považuje vodu za jednu z troch možností na „globálne líderstvo“.

V regiónoch, kde pôsobí, skúma, koľko vody jej činnosti spotrebúvajú (nielen priamo, ale aj virtuálne) a tomu prispôsobuje podnikateľské aktivity a investície do nových technológií v najviac rizikových regiónoch. O virtuálnej vode ako súčasti biznisu musia byť informovaní aj jej manažéri a tomu prispôsobovať riadenie podnikov. Cieľom firmy je pripraviť viac piva pri použití menšieho množstva vody. Do roku 2015 chce SABMiller množstvo vody na liter piva znížiť o štvrtinu.

Dá sa teda na vode zarobiť? Cena vody bude celosvetovo určite rásť spolu s dopytom a klesajúcou ponukou. Napríklad akcie kalifornskej vodárenskej spoločnosti California Water Service Group si držia stále slušnú cenu na burze, hoci Kalifornia ako štát je na pokraji bankrotu. Firma American States Water je ďalšou možnosťou na zhodnotenie peňazí. Existujú dokonca špecializované fondy, ktorých portfólio je zložené z akcií firiem, ktorých biznis priamo súvisí s vodou, napríklad Summit Water Equity Fund.

Voda vo finančnom svete je síce perspektívna, ale aj značne riziková. Hoci si jej množstvo stráži príroda, prístup k nej obmedzujú štáty. Dave Tickner, šéf programu pitnej vody z WWF, určil štyri riziká, ktoré môžu vodu a podnikanie ohroziť. Prvé je fyzické – povodne či znečistenie vody môže v regióne, kde firma pôsobí, významne narušiť jej aktivity. Druhý risk je finančný – zvýšenie poplatkov za vodu môže neúmerne zdvihnúť výrobné náklady.

Práve preto je nevyhnutné poznať zastúpenie „virtuálnej vody“ na výrobe, aby drahá voda namiesto lepšieho zárobku firmu nepotopila. Tretie riziko je regulačné – problémy súvisiace s nedostatkom tejto tekutiny a prístupom k nej môžu štáty inšpirovať k zásahom do tejto sféry viac, než je zdravé. Posledné riziko je reputácia – ak si firma neuvedomí dosah jej podnikania na vodu v regióne, v ktorom je táto otázka citlivá, môže to poškodiť jej meno v celosvetovom meradle.

Vodné emiráty?

O Slovensku sa občas zvykne hovoriť ako o krajine, ktorá môže mať z vody taký úžitok, aký majú blízkovýchodné krajiny z ropy. Profit oslovil tri väčšie firmy, ktoré sa predajom balenej vody na Slovensku zaoberajú. O rizikách do budúcnosti a prípadných exportných možnostiach sa však nechcela pre médiá vyjadrovať ani jedna z nich.

Viliam Novák z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV) uvažuje, že hypoteticky vzaté, Slovensko ma dosť veľké zásoby vody, aby ju mohlo exportovať. „Je to ako s ropou v niektorých krajinách. Myslím si, že zatiaľ nie je situácia s vodou v Európe kritická, aby bolo potrebné takto uvažovať. Ak sa však naplnia pesimistické scenáre vývoja klímy, je možné, že takáto možnosť sa stane realitou aspoň v EÚ.“

Dôležitou zásobárňou slovenskej pitnej vody, ktorá sa však využíva len čiastočne, je Žitný ostrov. Jeho odhadovaná trvalo využiteľná kapacita je zhruba 25-tisíc litrov pitnej vody za sekundu, teda pre Slovensko významná. Ústav hydrológie SAV v Bratislave pritom nezistil žiadnu významnú zmenu v prietokoch Dunaja počas uplynulých 130 rokov. To znamená, že nie je ohrozená tvorba zásob podzemnej vody pod Žitným ostrovom, ktorý je inak unikátom aj v európskom meradle.

Niektoré, najmä chudobnejšie štáty sveta, ktoré majú veľa nevyužívanej pôdy, si svoje finančné problémy riešia jej prenájmom krajinám, ktoré majú o pôdu núdzu. Nedá sa vylúčiť, že Slovensko raz v budúcnosti bude uvažovať aj týmto spôsobom, najmä ak si zachová dostatok vody. V. Novák sa však prikláňa k názoru, že prenajatie územia nie je vhodný spôsob hospodárenia s vodou.

Slovenské zásoby

V. Novák zo SAV a Michal Kravčík z neziskovej organizácie Ľudia a voda sa v riešení „vodných“ otázok nezhodnú v mnohom. Rozdielne názory majú napríklad na to, či je prírodné prostredie na Slovensku v poriadku a so zadržiavaním vody si poradí, alebo či je narušené už natoľko, že väčšina zrážok z neho odtečie, čo by ovplyvnilo aj zásoby podzemnej a pitnej vody. Rozdielne pohľady na spoločnú vec nie sú pritom len odbornou polemikou. Od toho, koľko vody na Slovensku máme k dispozícii, závisí, ako dobre sa tu v najbližších rokoch bude žiť, prípadne koľko na vode môžeme zarobiť.

Ak by sme išli ešte ďalej, tak od zásob vody závisí aj to, či dané územie (ne)ohrozia prípadné ozbrojené konflikty. Boj o vodu nie je len ilúzia ďalekej budúcnosti. Viaceré štúdie vodné konflikty predpokladajú v najbližších desaťročiach, aj keď je pravda, že sa majú týkať najmä Afriky a Blízkeho východu. Európe v dohľadnom čase problém s vodou pravdepodobne nehrozí, čo z nej však na druhej strane robí územie, o ktoré môžu mať záujem tí, ktorí s vodou problémy mať budú.

Koľko teda na Slovensku máme vody? Podľa odhadov Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave je kapacita zdrojov vody na Slovensku okolo 32-tisíc litrov za sekundu, z toho 27-tisíc litrov za sekundu sú zdroje z podzemných vôd. V. Novák uvádza, že v roku 2006 bola produkcia vody (hovorí sa tomu aj výroba vody) na Slovensku 10 115 litrov za sekundu, čo je približne tretina kapacity zdrojov pitnej vody na Slovensku. Priemerná spotreba vody na osobu a deň na Slovensku je menej ako sto litrov, v roku 1990 to bolo okolo 190 litrov na osobu a deň. „Skrátka, voda je drahá a treba za ňu platiť. Z toho vyplýva, že rezervy sú tu značné. Problémové môžu byť roky s nízkymi zrážkovými úhrnmi, ale ani vtedy by to nemalo byt kritické.“

V. Novák uvažuje, že ak prijmeme menej priaznivé scenáre spojené so zvyšovaním teploty vzduchu, je možné, že vyparovanie sa zvýši a zníži sa povrchový odtok, ako aj zásoby vody v pôde a v podzemnej vode, čo môže znížiť kapacitu zdrojov vody. Nazdáva sa však, že „vzhľadom na značné rezervy a zrejme nie dramatický pokles zásob vody, nemalo by to výrazne zasiahnuť do dostupnosti vody pre obyvateľstvo, pretože vodu je možné redistribuovať.“

M. Kravčík má na zásoby vody na Slovensku trochu iný pohľad. „Odhadujeme, že za posledných šesťdesiat rokov sme znížili zásoby vodných zdrojov na Slovensku o dvanásť miliárd kubických metrov. Takže zásoby vôd na Slovensku nie sú trvalo udržateľné a majú svoje limity, samozrejme, ak to vodohospodárska prax, ktorá sa momentálne používa, dovoľuje. Zmenou vodohospodárskej praxe je možné, že zásoby vodných zdrojov na Slovensku budú rásť. To však potrebuje veľké úsilie v zmene myslenia.“

Podľa M. Kravčíka je dôležité sústrediť sa najmä na to, aby sme po použití vracali vodu do malých vodných cyklov. Až potom sa nebudeme musieť báť o nedostatok vody na Slovensku. „Historicky je potvrdené, že človek sa po použití zbavoval vody najbližším rigolom do rieky a mora. Myslím si, že preto staré kultúry zanikli, lebo vysušili svoje prostredie. Je najvyšší čas na návrat vody do malých vodných cyklov. Keď to neurobíme my, tak si to potom zreguluje príroda, ale už bez človeka. Ešte na lepšie pochopenie – keď vysielajú astronautov do vesmíru, nedávajú im sto litrov vody na osobu a deň. Taká raketa by sotva vzlietla. Tu vidíme, že keď je človek prinútený, dokáže fungovať aj s mikrovodnými cyklami.“

(Ne)zadržať

M. Kravčík odhaduje, že ročne ubudne v malých vodných cykloch na Slovensku zhruba jedno percento vody. Je to dôsledok najmä infraštruktúry priekop, rigolov i kanálov, ktoré sa na Slovensku zrealizovali podobne ako vo svete na čo najrýchlejšie odvedenie dažďových vôd z krajiny.

„Výsledkom toho je, že každoročne sa v priemere 250 miliónov kubických metrov dažďovej vody zo Slovenska odkanalizuje. Ide o vodu, ktorá v minulosti mohla vsiaknuť, doplniť zásoby vody v pôde i v podzemí a, samozrejme, sa vypariť, vytvoriť mráčiky a po kondenzácii vodných pár vytvoriť dážď. Tento večný kolobeh vody sme narušili.

Krajina, z ktorej sa vyparuje menej vody, sa prehrieva, čo znižuje kondenzáciu vodných pár (nech majú pôvod kdekoľvek), a teda zrážky nad takýmto územím. Narobili sme diery v malých vodných cykloch. V novodobej histórii Slovenska sme tento trend naštartovali po druhej svetovej vojne, to znamená, že približne odvtedy s masívnou premenou krajiny (likvidácia medzí, mokradí a odvodňovanie poľnohospodárskej a zastrešovanie i odkanalizovanie urbárnej krajiny) si pripravujeme nedostatok vody sami. Ak tento trend vysušovania krajiny bude pokračovať ďalej, tak odhadujem, že na konci 21. storočia už nebude čo vysušiť.“

Vedec V. Novák z Ústavu hydrológie SAV odtok vody zo Slovenka vidí optimistickejšie. „Ak by všetka voda odtiekla z krajiny, netvorili by sa zásoby vody. Stav krajiny na Slovensku je však dobrý, zlepšenia na úrovni časti chotárov sú možné. Zadržiavaním vody v krajine veľkými vodnými nádržami (Orava, Liptovská Mara, Zemplínska šírava) sa znižuje riziko regionálnych povodní, umožňujú reguláciu prietokov v tokoch, a tak môžu zlepšiť infiltráciu vody do okolia a regulovať zásoby vody. Osobitným prípadom je VD Gabčíkovo – Čunovo, ktoré umožnilo zvýšiť hladinu vody v Dunaji nad haťou a tým zvýšiť a stabilizovať rýchlosti vsakovania vody do podzemných rezervoárov na Žitnom ostrove.“

Foto – Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.

PÔŽIČKA na čokoľvek od 300 do 4300 eur