Skôr než čerstvo dostavaný levický paroplyn vyrobil prvý kilowatt elektrickej energie, mestský basketbalový klub vstúpil do sezóny pod názvom Slovintegra Levice. A prvého júna sa levické deti mohli dosýta najesť cukríkov z produkcie nového závodu holandského Leafu, ktorého zahraniční manažéri objavili Deň detí. Dva príklady úžitku z rozvoja podnikania. A spôsoby, ako firma hľadá svoje miesto v komunite.

Keď „balíš“ dievča, treba byť milý na jej kamarátky. Akokoľvek málo manažérsky táto rada znie, pre firmu, ktorá sa chce usadiť v novej lokalite, je inšpirujúca. Paralel s partnerskými vzťahmi či rodinným životom je viac.

Manažérski teoretici poznajú množstvo návodov, ako sa firma môže zžiť s domovskou lokalitou. Od jednoduchých odporúčaní, napríklad podpory nejakej miestnej aktivity, až po komplexné teórie spoločenskej zodpovednosti, v ktorých radia, ako sa stať dobrým susedom a korporátnym občanom.

Samospráva a štát

V súkromnom živote je snaha získať si priazeň očividná na oboch stranách. Hoci si rodičia dievčaťa zo začiatku voči mládencovi držia odstup, dcéru vydať chcú. Obdobne je to medzi samosprávami a firmami, ako o tom svedčia okolnosti príchodu ktorejkoľvek významnejšej investície.

Samosprávy chcú privábiť investorov, ktorí by do mesta alebo obce priniesli prácu a rozvoj. Pripravujú priemyselné parky, ponúkajú nevyužívané voľné priestory či rozostavané objekty. V prípade veľmi zaujímavých, mnohomiliardových investícií do hry vstupuje i štát.

Ťažko by sa hľadal výrečnejší príklad ako príchod juhokórejskej automobilky Kia Motors. Odhliadnuc od chýb takmer všetkých zainteresovaných, snaha, „aby to fungovalo“, nechýbala.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Firmy v regióne: Po zisku nasleduje zodpovednosť
• Firmy v regióne: Aj vo filantropii je kus marketingu

Teplička nad Váhom, Žilina i slovenská vláda o investíciu za miliardu eur – silný miestny, regionálny a celoštátny rozvojový impulz – stáli. A hoci sa Kia nechala dlho, a vzhľadom na výšku štátnej pomoci nákladne, presviedčať, projekt bol bytostne dôležitý aj pre ňu. Firma budovala vôbec prvý výrobný závod v Európe.

Samospráva má na príchod investorov väčší vplyv než štát so svojou investičnou agentúrou a stimulmi. Ukazuje to „kauza“ pneumatikárskej firmy Hankook v lete roku 2005.

Ponuka ministerstva hospodárstva – presnejšie, jeho vtedajšieho šéfa Pavla Ruska – bola jedna z najštedrejších v histórii. Vláda ju napokon nepodporila a Kórejčania do Levíc neprišli. No mesto zabojovalo a dnes, dva roky po Hankooku, má priemyselný park s pestrým tuctom investorov.

Člen komunity

Investori sú opticky vo výhode, obvykle si vyberajú z viacerých lokalít. No od okamihu rozhodnutia sú pre nich vzťahy v novom pôsobisku kľúčové. Už len preto, že pri rozbehu podnikania hovoria oficiálni zástupcovia obce či mesta do mnohých dôležitých oblastí.

Príklad: masívna kolekcia úradných povolení a stanovísk, ktoré treba skompletizovať, než firma začne stavať fabriku. Možnosť dobrej a pružnej komunikácie so samosprávou je natoľko lákavá, že ovplyvňuje investičné rozhodnutia. Či dobrá a pružná bude, zistia firmy už pri úvodných rokovaniach o svojom projekte.

Faktorom môže byť i veľkosť lokality. Holandský Leaf si Levice vybral aj preto, že „v menšom meste sa nám skôr podarí byť vplyvnejším členom komunity“, konštatuje šéf koncernu Leaf Peter Bennemeer.

Prínosom pre obe strany je organizovaná komunikácia samosprávy so súkromným sektorom. V Humennom založili Klub podnikateľov mesta. Na pravidelných stretnutiach debatujú o rozvoji mesta aj o verejných akciách. Pamätný deň mesta začiatkom septembra tak oslávila samospráva, no využili ho i firmy. Niektoré prispeli finančne, iné zorganizovali vlastné podujatia.

Trvalá práca

No nie je to iba o úradníkoch v samospráve či z hľadiska celkového podnikateľského prostredia o vláde. Pre firmu je dôležité budovať si dobré meno u všetkých obyvateľov mesta, obce, okolitého regiónu. Ak má v novej fabrike reálne vyrábať, potrebuje vzdelaných, kvalifikovaných a motivovaných ľudí. Ak sa v regióne dobre uvedie, pomáha si zlepšovať štruktúru najdôležitejších aktív – personálu.

Pri aktuálnej situácii na trhu práce, keď sa stávajú vzácnymi nielen vysoko kvalifikovaní odborníci, je to jeden z kľúčových faktorov podnikateľského úspechu. „Ľudia si vyberajú prácu najmä podľa mzdy, no tí najlepší čoraz viac aj podľa mena firmy,“ mieni primátor Ilavy Štefan Daško.

Najdôležitejším prejavom zodpovedného správania je čo najúspešnejšie podnikať. Pretože to firme umožňuje poskytovať to, čo jej okolie najviac chce – trvalú prácu pre obyvateľov. Ilavský okres mal pred desiatimi rokmi takmer dvadsaťpercentnú nezamestnanosť. V súčasnosti sú to necelé tri percentá. „Ďakujeme úprimne, miestny biznis sektor,“ odkazuje Š. Daško zahraničným a domácim investorom.

Primátor Ilavy si uvedomuje, že mesto sa musí stále snažiť, aby bolo atraktívne pre nových investorov. Lebo podnikateľský svet okrem rozvoja pozná aj opačné rozhodnutia. A tak vďaka tomu, že podnikaniu v Ilave a jej okolí sa darí, nedávne oznámenie obuvníckej firmy Rieker o zatvorení tamojšieho závodu nevyvolalo žiadne väčšie obavy ľudí o prácu.

Rozhodujú miestni

Ako si môžu firmy budovať dobré meno nad rámec toho, že ľuďom dávajú prácu? Napríklad ochotou nechať okolie pocítiť, že sa podnikaniu darí. „Prišli sme na Slovensko okrem iného aj zlepšiť si nákladovú štruktúru, no časť z tohto prínosu chceme dať mestu naspäť,“ potvrdzuje šéf Leafu pre Slovensko Peter Obdeijn.

Preto Leaf pre levické deti v tomto roku zorganizoval oslavu ich medzinárodného sviatku. Produktové portfólio, teda cukríky a žuvačky, iba pomohli, usmieva sa P. Obdeijn.

V Holandsku, domovskej krajine Leafu, sa Deň detí nijako zvlášť neoslavuje. „No keď sme prišli na to, akú má popularitu, vedeli sme, že je to dobrý spôsob, ako ukázať ľuďom, že firma stojí o ich priazeň,“ dodáva. Obdobne, dňom otvorených dverí využil Leaf príležitosť predstaviť sa ľuďom pri slávnostnom spustení výroby.

Leaf sa okrem prezentačných akcií venuje aj filantropickým aktivitám. Firma ich sama neurčuje, iba chce, aby sa orientovali na okolie. V spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska sa snaží podporiť práve svoj región.

„Miestni ľudia vedia najlepšie, čo komunita potrebuje,“ hovorí P. Obdeijn. Firma podporuje napríklad projekty pre pomoc deťom s poruchami učenia. A podporovať chce i športové aktivity mládeže – o veľký sponzoring profesionálneho klubu až tak nestojí.

Hoci športový sponzoring môže byť tiež nástrojom komunikácie firmy s miestnou komunitou. Svedčí o tom opäť príklad z Levíc. Primátor Štefan Mišák, hovoriac o dohode s ďalším korporátnym obyvateľom levického priemyselného parku, prezentuje ambície tamojšieho extraligového basketbalového tímu nádejne ako nikdy predtým. Pretože ešte nikdy nemal klub, nesúci mene paroplynovej spoločnosti Slovintegra Levice, na aktuálnu sezónu taký vysoký rozpočet – oproti vlaňajšku je dvojnásobný.

Aj sieťové podniky. Dobré vzťahy s miestnymi komunitami sú dôležité i pre sieťové firmy, ktoré marketingovú komunikáciu orientujú celoslovensky alebo na veľké regióny. Napríklad banky, telekomy alebo energetické podniky. Z hľadiska podnikania banka nie je ani tak o centrále v Bratislave, ako skôr o pobočkách v mestách a obciach.

UniCredit Bank Slovakia dostala pred časom od talianskeho materského koncernu na výber v otázke riadenia regionálnych filantropických a sponzorských aktivít. „Možnosť určovať ich z centrály sme zavrhli, o potrebách regiónu vedia najlepšie jeho obyvatelia,“ hovorí Jana Matúšová z oddelenia komunikácie.

A tak oblastní manažéri – zväčša obyvatelia danej lokality – rozhodujú, čo ich regiónu pomôže najviac. Na tieto účely majú vyčlenené rozpočty. Pravda, svoje zámery konzultujú s centrálou.

Ešte bližšie k ľuďom v regióne sa pri filantropii snažia ísť Pivovary Topvary, pod ktoré patria prevádzky vo Veľkom Šariši a v Topoľčanoch. O tom, ktoré nápady podporí, rozhodujú ľudia v okolí. Návrhy spolu s opisom projektov zverejňuje v regionálnych médiách.

Vzťahy s komunitou pomáhajú aj v biznise. Keď UniBanka preniesla na Slovensko nadnárodnú fúziu materskej skupiny Uni Credito s nemeckou HVB, vznikla nová banka, opticky viac podobná talianskemu predchodcovi. Patria do nej aj bývalé pobočky slovenskej HVB, iba sa zjednotil ich výzor. Tie sa v niektorých prípadoch museli premiestňovať či dokonca rušiť, ak napríklad boli príliš blízko pri sebe. Vtedy bola banka vyslovene firmou v meste a riešila aj to, ktoré pozície musí zrušiť.

Pre svojich. Ak samospráva pružne reaguje na požiadavky investora, skôr či neskôr sa mu to vráti. Tak ako Ilave. Keď začiatkom roku mesto na to, aby sa mohlo uchádzať o grant na výstavbu futbalového ihriska s umelým trávnikom, potrebovalo štvrťmiliónový príspevok od súkromných firiem, podarilo sa peniaze zohnať za štyri dni. A keďže sa pridávajú ďalšie firmy, rozpočet mesta unesie aj výstavbu druhého miniihriska, konštatuje primátor.

Spolupráca funguje aj v Žiari nad Hronom, myslí si primátor mesta Ivan Černaj. Firmy z tamojšej priemyselnej zóny, no nielen tie, majú záujem investovať do rozvoja mesta. Uvedomujú si, že ak napríklad podporia výstavbu nových detských ihrísk, budú sa v nich hrať aj deti ich zamestnancov. Ak pomôžu mestu napredovať, zatraktívňujú ho. Takto nadácia ZSNP a Slovalco vlani podporili rôzne rozvojové projekty šiestimi miliónmi korún.

Obe firmy podporujú aj vzdelávanie, zamerané na výchovu budúcich zamestnancov. Spolupracujú s Hutníckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach a miestnou samosprávou. V rámci projektu Vedomostný trojuholník sa už deti v predškolskom veku oboznamujú s technickým prostredím vo firmách z priemyselného parku.

Na základnej škole dostávajú viac informácií. Tí, ktorých priemysel zaujme, môžu nastúpiť do centra stredoškolského vzdelávania pre spracovanie kovov a hutníctvo, ktoré chce vytvoriť mesto Žiar nad Hronom. Ďalšou koncovkou projektu má byť detašované pracovisko hutníckej fakulty.

Projekt má firmám v regióne zaručiť vznik a zotrvanie kvalifikovanej pracovnej sily. Preto ho podporujú, spolufinancujú. Samozrejme, nie je to len filantropia, ide aj o výchovu budúcich zamestnancov. A keďže aj v tomto regióne začína byť málo kvalifikovanej pracovnej sily, je spolupráca obojstranne prospešná

Foto – Vlado Benko, Profimedia.cz

PÔŽIČKA na čokoľvek od 300 do 4300 eur