Manažér roka 2009:   hlavná stránka   |   hlasovanie

Michal Hrabovec je prezidentom firmy Anasoft APR. Na stredne veľkú softvérovú firmu – dvesto ľudí v troch krajinách – na prvý pohľad možno trochu výstredná funkcia. Ale nejde o recesiu: „Nebol to môj nápad. Keď do firmy vstúpil americký partner, povedal, že takto sa to robí v Amerike. Vyjadruje to moju pozíciu v rámci celej skupiny.“

Profesijný životopis M. Hrabovca je veľmi jednoduchý: Ako devätnásťročný založil Ana­soft. Firma vznikla na internátoch na bratislavských Mlynoch: „Okrem vrátnice sme boli jediní, kto mal telefónnu linku. V roku 1991 sme mali viac počítačov ako celá elektrofakulta.“ V internátnom mestečku našiel i jedného z dnešných spoločníkov – Stanislava Čekovského, ktorý začiatkom 90. rokov šéfoval vysokoškolskému klubu Elam.

Jamajská referencia

Počas osemnásťročnej púte s Anasoftom urobil M. Hrabovec manažérske rozhodnutia každého druhu. Lepšie i horšie. Vraví, že tie, ktoré firmu skôr zbrzdili, neľutuje: „Človek sa učí na vlastných chybách.“ Ľudovú múdrosť dokladá skúsenosťou z Rakúska. Krátko nato, ako tam firma expandovala, sa ukázalo, že polovicu z tucta zákazníkov k uza­vretiu zmluvy s malým slovenským softvérovým domom viedli špekulatívne dôvody. Napríklad úmysel nezaplatiť. Dnes by to už robili inak: „Zákazníkov by sme zazmluvnili cez nemeckú pobočku.“

Už dlhé roky patrí Anasoft k najrýchlejšie rastúcim IT podnikom na Slovensku. Vyvíja softvér pre priemysel, finančný sektor, telekomunikačných operátorov, bytové družstvá i verejnú správu. No nebolo to vždy ružové. Ťažké časy prežila firma koncom 90. rokov, keď si M. Hrabovec so spoločníkmi neskoro všimli, že časy, keď mohli robiť všetko, od sietí cez hardvér až po softvér, pominuli. Skôr ako sa spamätali, mali pred sebou alarmujúce finančné výkazy.

Vďaka tejto skúsenosti M. Hrabovec vie, aké to je, keď sa firma zachraňuje prakticky v poslednej chvíli. Aké to je, keď nová stratégia – orientácia na softvér – vedie k zatvoreniu časti podniku a odchodu jedného zo spoločníkov. A ako presvedčiť nových partnerov, že napriek nelichotivým číslam má firma pred sebou žiarivú budúcnosť a že v nej nemôžu získať viac ako párpercentný podiel.

Nové smerovanie sa Anasoftu vyplatilo. A s rastúcimi tržbami a ziskmi, pribúdajúcimi zákazníkmi a zamestnancami prichádzali ambície na zahraničných trhoch. Zákazky v cudzine mal Anasoft už dávnejšie, napríklad pre jamajskú národnú banku robil soft­vér na určovanie kurzu jamajského dolára.

Firma založila pobočku v USA, no veľmi sa jej nedarilo, takže po roku ju zatvorila. Väčší úspech mali M. Hrabovec a jeho partneri v Česku, kde kúpili menšiu softvérovú firmu Zdat a s ňou i možnosť rozvíjať biznis so soft­vérom pre bytové družstvá a spoločenstvá vlastníkov. Cez akvizíciu vstúpil Anasoft aj na nemecký trh, kde prevzal poradenskú spoločnosť Software Technology.


V Nemecku má Anasoft referencie, ktoré mu otvárajú dvere k ďalším projektom. Osobne však M. Hrabovec za nemeckými zákazníkmi nechodí: „Zahraniční klienti sú citliví na to, že za nimi príde niekto z Východu. Treba tlačiť lokálnu identitu.“ Naopak, o manažéroch nemeckého Anasoftu si M. Hrabovec nemyslí, že by im prekážalo pracovať pre Slovákov: „Snažíme sa, aby svoju firmu vnímali ako súčasť nadnárodnej skupiny.“

Nadnárodné ambície – Anasoft už roky poškuľuje po Švajčiarsku – nateraz zabrzdila kríza. „Pred krízou boli všetci odvážnejší. Bolo obvyklé riskovať. Dnes sú manažéri nútení rozmýšľať striedmejšie,“ mieni M. Hrabovec. V prípade Anasoftu to znamená, že sa zameriava na existujúce trhy: „Nové trhy sú obrovské riziko.“

Ďakujeme kríze

Ako môže softvérová firma veľkosti Anasoftu prežiť v konkurencii omnoho väčších hráčov? Netlačí ju kríza do ešte nevýhodnejšej pozície? Naopak, mieni M. Hrabovec. Nahráva jej zmena myslenia klientov, ktorú práve kríza priniesla.

Kedysi si veľké korporácie zvykli vyberať veľkých dodávateľov, lebo v nich videli väčšiu garanciu úspechu projektu. „Oni to volali rizikový manažment, mne sa to zdá ako alibizmus,“ hovorí M. Hrabovec. Veľký dodávateľ podľa neho väčšinou aj tak napokon nakontrahoval menšie firmy, ktoré spravili gro práce. Hoci ako systémový integrátor získal najtučnejšiu maržu. Vďaka kríze sa podľa M. Hrabovca začína tento prístup prehodnocovať. Zákazníkom čoraz viac záleží na cene, takže sa snažia zaobísť bez sprostredkovateľov. A oslovovať firmy ako Anasoft priamo.

Rozvojový impulz môže prísť z verejného sektora, ktorý z peňazí eurofondov rozbieha viacero veľkých IT projektov. Vlani mal Ana­soft z verejného sektora tretinu tržieb. Pravda, natiekli doň cez iné IT spoločnosti, ktoré získali vládne zákazky. Že firma M. Hrabovca nie je toľko na očiach ako prime contractor, mu vzhľadom na nie práve najlepší imidž­ biznisu so štátom môže prísť vhod. Napriek tomu, neprekáža mu, že patrí do tohto súkolia?

Odpoveď prichádza po krátkom zamyslení. Šéf Anasoftu najprv pripustí, že okolo kontraktov sa môžu diať zákulisné machinácie, no potom k nim nachádza protiváhu: „Projekty, na ktorých participujeme, prinášajú pozitívne efekty. Iné by to bolo, keby sme boli v projektoch, ktoré sú nepotrebné alebo neúspešné. Ale také nemáme.“ Verejný sektor podľa neho je a vždy bude náchylný na nie celkom legitímne ovplyvňovanie: „Vidieť to na verejnom obstarávaní. Na zadaniach cítiť rukopis niekoho, kto nie je zo štátnej správy.“

Ananás a čokoláda

Okrem mediálnej pozornosti okolo vládnych zákaziek môže byť pre IT firmu rizikom tiež nedostatok inovácií. Pred rokom M. Hrabovec na stránkach TRENDU písal o tom, aké dôležité je počúvať kolegov, ktorí prichádzajú s novými nápadmi, vytvoriť prostredie na neformálnu diskusiu, budovať priateľské medziľudské vzťahy. Ako tieto učebnicové poučky preklápa do praxe?

Napríklad kultúrou otvorených dverí: manažéri sa pred podriadenými nezatvárajú, takže je väčšia šanca, že za nimi niekto príde. A možno ešte lepší nápad je tucet taburetiek v hale pred kanceláriami vedenia, na ktorých si ľudia chodia vypiť kávu. Nie je ťažké predstaviť si, ako sa k nim ich šéf pridá: už len preto, že v redaktoroch TRENDU budí dojem, že ho podriadení neoslovujú ako „pána prezidenta“, ale ako Michala

O riadení nápadov si M. Hrabovec myslí, že ľudí treba usmerniť, aby vedeli, za kým ísť. Hovorí, že tí, čo v Anasofte pracujú najdlhšie, sami zvládajú úlohu akýchsi mediátorov, lebo sa vo firme vedia pohybovať: „U mňa končia nápady, ktoré sú nové svojou podstatou, pre ktoré firma nemá procesy, aby ich absorbovala.“ Výstupom sú napríklad projekty na báze otvoreného kódu, open sourcu, s ktorými firma začala v tomto roku.

Na spracúvanie nápadov slúži aj Ananás a varená čokoláda. Ananás je pomenovanie pre akciu, na ktorej sa každé dva mesiace prezentujú nové myšlienky. A varená čokoláda má podporiť neformálnu atmosféru. Podľa M. Hrabovca to funguje: „Ľudia okamžite reagujú. Vznikajú ďalšie nápady. Hľadajú sa synergie.“

Tímová prípravka

Z neformálnych diskusií vznikol aj projekt Anasoft Litera. S cieľom podporiť a oceniť pôvodnú slovenskú prózu a s dotáciou 10-tisíc eur sa v tomto roku uskutočnil po štvrtý raz. M. Hrabovec v porote nesedel, no vraví, že čítal diela polovice finalistov Litery. Priznáva, že na čítanie kníh veľa času nemá: „Len cez dovolenku.“ Páči sa mu literatúra, ktorá nie je depresívna. Na otázku, či je to dôvod, prečo sa na Facebooku hlási k iniciatíve AntiDesmod, odpovedá: „Takto som nad tým ešte nepremýšľal.“

Okrem Litery majú v Anasofte viacero ďalších, hoci menej viditeľných filantropických aktivít. Napríklad pre školy nakupujú robotické stavebnice, aby podnietili záujem detí o techniku a tvorivosť. „Podporiť tvorivosť mladých ľudí môže mať význam aj pre nás. Tvorba softvéru je vyslovene tvorivá činnosť,“ mieni M. Hrabovec.

Pre softvérové firmy je typické, že spolupracujú s vysokými školami, ktoré sú pre ne akousi farmou budúcich zamestnancov. Robí to aj Anasoft. Napríklad študentom umožňuje, aby sa priamo podieľali na výskumných projektoch. Nemá to iba pozdvihnúť ich technickú úroveň. Ale tiež naučiť ich určitým sociálnym návykom.

Napríklad tímovej práci. To sa podľa M. Hrabovca v školách sotva naučia: „Škola núti študentov pracovať individuálne. V praxi je dôležitý výsledok tímu, hoci každý jednotlivec má, samozrejme, osobnú zodpovednosť.“ Podľa šéfa Anasoftu sa študenti, ktorí prejdú takouto prípravou, dokážu lepšie uchytiť v reálnom živote. Aj keď cévečko M. Hrabovca hovorí, že sa to za určitých okolností dá aj bez nej.

Michal Hrabovec (38) – prezident softvérovej firmy Anasoft APR. Spoluzakladal ju ako študent Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Stál tiež pri zrode online portálu Babetko.sk, ku ktorému časom pribudlo viacero ďalších webov, v súčasnosti zastrešených značkou Rodinka.sk.