Manažér roka 2009:   hlavná stránka   |   hlasovanie

Slovenské hydinárstvo už od prelomu milénia patrí k najstratovejším biznisom tuzemskej výroby potravín. Hydinárne sa zatvárajú jedna po druhej a významnejšie pozície v tomto odvetví si dokáže udržať iba český agrochemický gigant Agrofert so svojou hydinárskou skupinou Hyza.

Navzdory tomu pred dvoma rokmi vstúpil do tejto brandže nový podnikateľ, ktorému sa nebývalo darí. Pavol Konkoľ dokázal napriek kríze dva roky po sebe tržby svojho hydinárskeho panstva vždy zdvojnásobiť. Podobne chce pokračovať v tomto a budúcom roku. Aj vďaka tomu, že k svojej prvej firme, kežmarskej Podtatranskej hydine, pribral najnovšie do prenájmu areál skrachovanej Zvolenskej hydiny.

V stratovom biznise je nový hydinár zatiaľ stále v zisku. Možno aj vďaka veľmi netradičným názorom.

Pred dva a pol rokom zamestnával len pár ľudí v rodinnej firmičke za vlastným domom. Dnes dáva prácu 350 ľuďom.

České skúsenosti

P. Konkoľ má titul veterinárneho lekára. Špecialistu na hygienu výroby potravín. Po dokončení školy, dva roky po politických zmenách v Československu, išiel priamo do výroby. V Plzni získal post vedúceho králičieho bitúnku česko-talianskej firmy. Začínal od piky. No prvé zamestnanie sa po štyroch rokoch skončilo – krachom firmy. Lebo Česi nemali s chovom králikov veľké skúsenosti a projekt stroskotal na nedokonalej starostlivosti i na zlých krmivách.

P. Konkoľ však hovorí, že tam nadobudol aj cenné skúsenosti: „Ja som už vtedy vedel, ako má vyzerať moderná potravinárska prevádzka v zmysle požiadaviek EÚ. Lebo králiky sme vyvážali hlavne do jej členských krajín.“ V Česku potom pracoval na ďalšom exportnom bitúnku – v známom sušickom agrokombináte.

Vlastný biznis

V roku 1996 sa vrátil na Slovensko. V Starej Ľubovni začal pracovať ako manažér v tamojšom menšom mäsokombináte Sars, ale už sa v ňom začali ozývať ambície mať vlastný biznis. Z mäsokombinátu odišiel na prelome milénia, lebo sa s jeho majiteľmi po štyroch rokoch práce nedohodol na tom, aby ho pribrali medzi seba.

Vlastné podnikanie naštartoval v malom. Za vlastným rodinným domom si vybudoval rozrábku na bravčovinu. Jatočné polovičky si nakupoval od bitúnkov a s pár zamestnancami z nich štvrtil mäso do okolitých predajní. Na začiatku spracoval 30 polovičiek týždenne. No pred tromi rokmi ich bola už vyše poltisícka. A takto by P. Konkoľ rozvíjal iba menší biznis možno až doteraz, keby začiatkom roku 2007 nezačal krachovať podnik Podtatranskej hydiny v neďalekom Kežmarku. Tú potreboval ako odberateľa a navyše v čase zastavenia výroby začiatkom apríla 2007 mu dlhovala takmer dvadsaťtisíc eur. „Keď som zistil, že nikto iný firmu nezachráni, rozhodol som sa podnik od bývalých majiteľov získať sám,“ hovorí.

Prvýkrát mal začať riadiť veľkú firmu so 150 zamestnancami. No veril svojim skúsenostiam s mäsom. Za kúpu Podtatranskej hydiny hovorila aj nie príliš vysoká cena. Za 51-percentný podiel zaplatil 130-tisíc eur. No musel na seba prevziať aj všetky dlhy firmy.

Ako priznáva, pri štarte mu pomohla aj veľká dávka šťastia. Tesne po prevzatí fabriky sa zdvihla celosvetová vlna zdražovania potravín. Využil to. „V druhej polovici roku 2007 sme vyrábali o polovicu viac hydiny, ako kedy dokázali starí vlastníci Podtatranskej hydiny“.

Vyššie platy i postihy

No fakt, že v minulom roku hydinársky biznis ľubovnianskeho podnikateľa poskočil s tržbami dvojnásobne na 15 miliónov eur a tento rok čaká 25 miliónov eur, nie je len výsledkom šťastia. Ale najmä práce i odvahy nového vlastníka. Nebál sa okamžite investovať do modernizácie a skvalitnenia výroby. Kúpil nové nákladné autá, baličku, udiareň i nové mraziace a chladiace zariadenia. A v hydinárni zvyšoval aj doplnkové spracovanie bravčoviny a hovädziny.

Zapracoval aj na produktivite práce. No aj to ľuďom priplatil. „Dnes majú ľudia minimálne o polovicu vyššie platy ako pred mojím príchodom,“ hovorí P. Konkoľ. Neproduktívni naopak museli odísť. Po nástupe do firmy prepustil desatinu ľudí.

Predajne ako pilier

Stále rozširuje vlastnú predajnú sieť. Za bývalých majiteľov mala iba jednu vlastnú predajňu. Teraz ich má tucet. „Vďaka predajniam máme predovšetkým lepšiu vyjednávaciu pozíciu oproti veľkým reťazcom. Vedia, že nie sme odkázaní iba na ne.“ S Tescom, ktoré núkalo príliš nízke ceny, si tak mohol dovoliť aj prerušiť spoluprácu. Cez vlastné predajne teraz predáva takmer všetku svoju bravčovinu a hovädzinu a zhruba štvrtinu hydiny. Hydinu dodáva aj majiteľom malých nezávislých predajní a do obchodných reťazcov ide len približne 40 percent jeho hydiny.

Časom, po otvorení ďalších predajní, by P. Konkoľ chcel cez vlastné pulty predávať až vyše polovicu hydiny. „Predajne sú jedným z našich pilierov. Nielen že cez ne vieme predať naše mäso s vyšším ziskom, ale vieme si v nich udržiavať aj vyššiu kvalitu.“ Nezamlčuje, že v reťazcoch treba kvalitu často podriadiť vopred nadiktovanej cene. „Jednoducho ak chce obchodník pre menej solventných zákazníkov kurča za ani nie jeden a pol eura, urobíme ho. A nebudem sa s ním hrať na top kvalitu a aký som ja pri každom výrobku fajnový výrobca.“

Ohováraný vzor

Ešte viac P. Konkoľ prekvapí tvrdením, že za svoj úspech v hydinárstve vďačí aj využívaniu skúseností z Poľska. Z toho Poľska, ktoré väčšinu slovenských hydinárov poráža nižšími cenami a tí ho hania, že to dokáže len vďaka nižšej kvalite. P. Konkoľ to vidí inak. „Na severnej hranici Slovenska som bol poľským konkurentom hneď na rane, a preto som chcel rýchlo spoznať ich výhody,“ hovorí. Dnes už odoberá krmivo pre svoje tri hydinové farmy od jednej poľskej výrobne ovládanej americkým kapitálom. Nielen že ho má lacnejšie, ale vraj aj kvalitnejšie ako krmivá vyrábané na Slovensku.

Hlavne vďaka poľskému krmivu potom farmy Podtatranskej hydiny a farmy iných dodávateľov dokázali prežiť aj mimoriadne náročný vlaňajší rok. Predvlani si hydinárne síce ešte užívali rast cien hydiny, ale vlani ich naplno dobehol aj trochu oneskorený rast cien krmív. „Ja som vlani napokon svoj zisk dostal len na štvrtinu toho, čo som pôvodne očakával. No iní rátali nepomerne väčšie straty a nastala aj ďalšia vlna krachov slovenských hydinární,“ vysvetľuje podnikateľ. Zvolenská hydina sa dostala do konkurzu začiatkom tohto roku a košická Hydina ZK išla do likvidácie koncom leta.

Kríza je fajn

Pád konkurentov otvára P. Konkoľovi priestor na ešte rýchlejší rast. Areál Zvolenskej hydiny si prenajal od konkurzného správcu pred pol rokom. Hoci tam iba balí hydinu vyrobenú v Kežmarku, vďaka tejto akvizícii sa ľahšie dostal k novým zákazníkom na strednom Slovensku. Podnikateľ prestáva byť regionálnym výrobcom hydiny, čoraz viac sa z neho stáva celoslovenský hráč. O to viac, že teraz môže obsadiť aj pozície skrachovaného košického konkurenta. Na budúci rok má P. Konkoľ naplánované tržby na úrovni približne 50 miliónov eur. Tak bude donedávna malý mäsiar jediným reálnym konkurentom skupiny Hyza s ročnými tržbami sto miliónov eur.

A k rastu mu má, ako tvrdí, dopomôcť aj kríza. Dole s cenami išli síce na pultoch obchodov aj samotné kurčatá, ale oveľa menej ako „vstupy“. „Mne kríza skôr praje v podnikaní. Technológie viem teraz kúpiť za tretinovú cenu ako pred krízou,“ hovorí P. Konkoľ. Preto ide kupovať nový zmrazovací tunel či porážkareň.

Bez ekonóma

Majiteľ Podtatranskej hydiny nemá vo svojej firme ekonomického či finančného riaditeľa. Má iba vlastnú účtovníčku a využíva aj služby externej účtovníckej spoločnosti. „Samotný dohľad nad financiami a riadením nákladov firmy si plne robím iba sám. Načo mi je ekonóm, ak dobre nerozumie výrobe?“ hovorí P. Konkoľ. Takto si pridáva veľa práce, ale chce si to jednoducho strážiť sám. „Nájsť dobrých a hlavne dôveryhodných manažérov je náročné. Navyše som radšej, ak pracujem s ľuďmi, s ktorými mám už dlhšie skúsenosti,“ naznačuje nedôverčivosť P. Konkoľ. Preto smeruje skôr k vytváraniu rodinnej firmy ako k lákaniu cudzích manažérov. Jednému švagrovi zveril hydinové farmy a ďalšieho pravdepodobne pošle viesť zvolenskú pobočku podniku. Obchodným riaditeľom je síce človek mimo rodiny, ale majiteľ firmy ho pozná ešte z vysokej školy.

Pavel Konkoľ (41) – po absolvovaní Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach pracoval na manažérskych postoch v mäsospracujúcich podnikoch v Česku i na Slovensku. Po roku 2000 začal podnikať v spracovaní mäsa. V menšom za vlastným rodinným domom v Starej Ľubovni. Predvlani však získal väčší podnik – kežmarskú Podtatranskú hydinu. Neobyčajne rýchlo z tejto regionálnej hydinárne buduje jedného z najväčších spracovateľov hydiny v krajine.