Manažér roka 2009:   hlavná stránka   |   hlasovanie

Úspešný priemyselník Vladimír Levársky je viac známy čitateľom športových ako ekonomických denníkov či magazínov. Pred časom sa zviditeľnil ako mecenáš úspešného senického ženského volejbalu, ktorý okúsil aj európske súťaže. No najväčšiu publicitu mu priniesla správa, že sa stal majiteľom bratislavského futbalového Interu.

Často neprehľadné spojenia peňazí so slovenským futbalom radia pristupovať k podobným príbehom podozrievavo. V. Levársky však drží niekoľko silných kariet. Vlastný biznis vybudoval od nuly, nepomáhal si obchodmi so štátom a jeho firma na výrobu svietidiel patrí v európskom meradle do prvej ligy. S futbalom ho spája vlastná športová minulosť, pre ktorú kompletne prebudoval senické mládežnícke futbalové stredisko.

Recesia ako oddych

Senická firma OMS zaknihovala v minulom roku tržby zhruba 65 miliónov eur. Zisk pred zdanením presiahol desať miliónov eur. Takmer celá produkcia mieri do cudziny. Čo s týmito číslami spraví kríza? Tržby dole o pätnásť percent, čistý zisk o štyridsať percent, hovorí majiteľ firmy. Počet takmer sedemsto zamestnancov sa prakticky nezmenil. Na túto úroveň sa firma dostala po pätnástich rokoch od garážových začiatkov.

V úvode deväťdesiatych rokov učil V. Levársky na gymnáziu matematiku a geografiu, ktoré vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „Stále ľutujem, že som nešiel študovať trénerstvo,“ hovorí doktor prírodných vied, ako poslúchol rady rodičov, keď sa chystal na štúdiá do Bratislavy. Matematika by mu vraj teraz až tak veľmi nechýbala. K učiteľstvu sa dostal jednoducho: „Mám tú vlastnosť, že stále chcem ľudí meniť,“ priznáva. V roku 1991 odišiel zo školy a vo firme s dvoma partnermi, ktorí mali stavebnú firmu, začal dovážať svietidlá z Talianska. Neskôr sa osamostatnil.

Veľmi rýchlo pochopil, že ide o veľmi lukratívny segment. „Čo budete mať zo života, keď vám v Senici vypnú svetlá? Bez svetiel je mŕtvo,“ hovorí nadšene. Práca so svetlom ho motivuje, pretože sa s ním dajú robiť neuveriteľné veci. Navyše, ani finančne si svetlári nemôžu sťažovať. Ide o nadštandardné marže. Kríza je pre neho len zvoľnenie z tempa, pri ktorom produkcia potláčala kreativitu. A tej je pri svetlách neúrekom. Najnovší veľký projekt, na ktorý stavil, je budovanie dizajnérskeho a vývojového centra v areáli fabriky v Dojči neďaleko Senice.

Kto vyhrá

Rozširujú sa aj výrobné kapacity, na jar pribudnú nové stroje na rezanie a ohýbanie plechových platní, ktoré tvoria základ kancelárskych a priemyselných svietidiel. OMS dnes pôsobí na všetkých kontinentoch. K značke OMS kúpil low-endovú taliansku značku Unilux, ktorej výrobu preniesol z juhu Európy na Slovensko. Nebojí sa, že by sa Slovensko stalo v najbližších rokoch nákladovo drahé. Firmu charakterizuje vysoká miera automatizácie. Najmä vo svojej firme čoraz viac procesov automatizujú, preskupujú výrobné linky s ľuďmi tak, aby dosahovali čoraz väčšiu efektivitu. V. Levársky plánuje v kríze skúpiť menších konkurentov, ale aj firmy pôsobiace v subdodávkach.

Nie je na čo čakať. Podľa V. Levárskeho po kríze príde obdobie, keď sa celý svetlársky biznis neuveriteľne zrýchli. Hovorí, že teraz už dvojnásobne bude platiť, že nevyhrávajú veľkí nad malými, ale rýchlejší nad pomalšími. Kvalitnejší nad menej kvalitnými. Odvážnejší nad menej odvážnejšími. A tí, čo im záleží na dizajne, nad tými, čo ho zanedbávajú. Preto už teraz je V. Levárskemu jasné, že v budúcnosti budú viac svetlá vymýšľať a dizajnovať, ako ich vyrábať.

„Niekoľko dní po vypuknutí krízy sme mali jasno ako ďalej a dnes sa sústreďujeme na to, čo príde po nej,“ smelo vyťahuje zápis z porady spred roka. Podľa neho vo svete svetla budú rozhodovať emócie a jedinečnosť. Inovácia, kreativita, unikátne riešenia a najmä odvaha na ich realizáciu, dodáva. Preto rozdelili v centrále 50-tisíc typov výrobkov do niekoľkých značiek, ktoré zasahujú iný segment trhu. Najvyššou kategóriou sú LED svietidlá, v ktorých budúcnosť verí aj V. Levársky. Koľko to bude trvať, kým ich budeme mať doma? Príde to postupne, o päť až sedem rokov už budú bežnou súčasťou našich životov, hovorí.

Temperamentný

Prepojenie futbalu a podnikania cítiť aj z jeho slovníka. Konkurenti sú súperi, boj o trh je zápas a naopak, keď hovorí o futbale, drží v ruke diagram znázorňujúci segmentáciu.

TREND sa na hráčske časy V. Levárskeho spýtal aj jedného z jeho rodákov a niekdajších protihráčov. Ten si na neho spomínal najmä ako na nadpriemerného tvorcu hry. Ale aj na to, ako dostával žlté karty za diskusie s rozhodcami. „Veľa na sebe pracujem, aby som sa v týchto veciach zmenil. Najdôležitejšie bolo nájsť pokoru,“ pripúšťa senický podnikateľ. Tá totiž spolu s odvahou a pracovitosťou tvorí podľa neho základ úspechu.

Hoci priznáva, že máva názorové konfrontácie a býva prísny, zdôrazňuje, že mu na názore zamestnancov záleží. Chce, aby ľudia vo firme ovplyvňovali jej dianie. Zriadil mailovú schránku na zamestnanecké nápady. Hovorí, že vo firme vyhlásil vojnu alibizmu: „Každý človek, vrátane mňa, je pohodlný. Ale tak sa nepohneme z miesta.“ Na to, ako stíha manažovať fabriku a futbalový klub, odpovedá krátko. Futbal je hobby, relax. „Aj keď aj tam je veľa problémov, oddýchnem si.“

O futbale

Keď začne rozprávať o futbale, cítiť, že prepne na iný mód. Zanietenie je rovnaké ako pri reči o biznise. No mierne poľavuje z priamosti odpovedí. Práve futbalové aktivity, kúpa Interu a spory s vedením ligy priniesli jeho meno do médií. Na mňa nič nenájdu, ani v biznise, ani v súkromí, tvrdí. Zgustnúť si môžu iba na jeho Ferrari. „Nemám frajerku, nič som nikdy neukradol,“ hovorieva.

Vraví, že financovanie klubu FK Senica ho nestojí veľa. Je to zanedbateľná suma zo zisku firmy, keďže nie je jediný, kto je sponzorom mužstva. Hovorí, že sa ku klubu dostal náhodou – ako rodič mladého futbalistu. Na senický štadión má krásne spomienky z detstva. Po rokoch prišiel so synom na štadón a spomienky sa vrátili. „Za štyri milióny korún, ktoré dávame do mládežníckeho futbalu, udržiavame pri živote devätnásť žiackych a mládežníckych družstiev.“

Päť rokov financoval mládež, kým postavili na nohy A tím FK Senica. V druhej lige sa mužom celkom darilo a V. Levársky je presvedčený, že mali aj na najvyššiu ligu. Prečo sa do nej neprebojovali súťažne, ale cez kúpenú licenciu? Vychovali sme veľa dobrých hráčov, ktorí nemali motiváciu a odchádzali preč. Takto to nešlo, ako maximalista som túžil po najvyššej súťaži, hovorí. Keď prišla možnosť dostať sa k licencii Interu, V. Levársky dostal ponuku, aká sa neodmieta. Stálo ma to toľko, ako vybaviť jeden štadión svetlami, vysvetľuje.

Spomína tiež na príjemné prekvapenie, keď na londýnskom štadióne Tottenham Hotspur zistil, že tam používajú svetlá z jeho fabriky.

Plán s prvoligovou licenciou je jasný. O päť rokov budú kádru dominovať súčasní mládežníci. A že fanúšikovia súpera klubu pripomínajú, že prišiel z nižšej ligy, ho netrápi. Konfliktmi sa netrápi ani v biznise. Tým sa život neriadi, dôležité sú výsledky. A v najvyššej lige je dnes Senica v tej hornej polovici. Priemerná návštevnosť zápasov je rádovo vyššia ako na Interi. Zmenil sa spôsob trénovania, spôsob motivovania hráčov, najmä v mládežníckej časti klubu. Najlepší chodia trénovať či hrávať so staršími.

Iniciatíva a odvaha

Najviac ho vie nahnevať alibizmus. Práve pri futbalových aktivitách sa s ním stretol viac, ako čakal. Medzi funkcionármi, trénermi i hráčmi. To musíme nahradiť za osobnú iniciatívu a odvahu. Veľa ľudí má veľa skvelých myšlienok, ale nikdy sa nepohnú, lebo nemajú odvahu. V tomto duchu sa nesú aj jeho plány. Z OMS chce spraviť jedného z piatich najväčších výrobcov svietidiel v Európe. Dnes to odhaduje na dvanástu pozíciu.

Vladimír Levársky (44) - vyštudoval geografiu a matematiku na Prírodovedeckej fakulte UK. Spolu s partnermi začal podnikať v stavebnej firme, kde mal na starosti dovoz svietidiel. Neskôr sa osamostatnil a založil firmu OMS, ktorá sa špecializuje na výrobu svietidiel. Výrobky vyváža do krajín na všetkých kontinentoch.