Ovocné pondelky pre zamestnancov. Kvalitné pracovné prostredie. Bezpečnosť pri práci. Separovanie odpadu, podnikanie s ohľadom na životné prostredie. Strategická a dlhodobá podpora miestnych komunít. Etické podnikanie. Dobré vzťahy s rôznymi zložkami miestnej komunity.

To všetko sú príklady konania spoločensky zodpovednej firmy. Firmy, ktorá má dobré meno. Pre firmy samy je to konkurenčná výhoda. „Investori na burze sa nezaujímajú iba o finančné ukazovatele, ale aj o to, čo sa za nimi skrýva. Hľadajú záruku trvalo udržateľného rozvoja,“ hovorí marketingový riaditeľ poradenskej spoločnosti Accenture Marek Gešo.

Zaprášená éra

Medzi obyvateľmi obce Rohožník na Záhorí bol pred časom aktuálny vtip o tom, že nemusia kupovať cement, stačí, keď si pozametajú na balkóne. O autách priamych susedov tamojšej cementárne sa hovorilo, že všetky majú výlučne bielu karosériu, aby na nich nebolo vidno biely poprašok z výroby.

Úsmev cez slzy už patrí minulosti. „Za posledné dva roky sa tu ten poprašok zachytil iba výnimočne, asi len keď mali nejakú poruchu,“ hodnotí starosta Peter Švaral. Zlepšenie priniesli tkanivové filtre, ktoré nahradili elektrostatické odlučovače.

Predtým sa najviac prachu z cementárne do okolia dostalo, keď nastal skrat alebo vypadla elektrina, následkom čoho pôvodné elektrostatické odlučovače neplnili účel a prach z výroby cementu vylietaval z komínov do okolia. Holcim do ich výmeny za tkaninové filtre od začiatku milénia investoval dvesto miliónov korún. Znížil tak emisie prachu z ročného priemeru desať až pätnásť miligramov na jeden miligram na kubický meter vzduchu.

Rohožník trápi aj doprava nákladných áut, keďže v okolí sa nielen vyrába, ale aj ťaží. Na jeseň sa preto v obci začnú stavať kruhové križovatky – financovať ich bude Holcim.

Ďalšie gesto spravil Holcim pred pár rokmi, keď miesto, kde predtým ťažil íl, zmenil na prírodný park s pôvodným biotopom – mokraďou. Vyšlo ho to na pätnásť miliónov korún.

Starosta Rohožníka má aj inú skúsenosť. Mesto susedí s vojenským obvodom, v ktorom sa momentálne likviduje aj munícia, ktorú armáda nemôže zneškodniť v Novákoch. „Otriasajú sa nám pritom domy,“ hovorí P. Švaral s tým, že od armády žiadnu satisfakciu zatiaľ nedostali.

Prepúšťať nebude

Juhoafrická pivovarnícka skupina SABMiller pred dvoma rokmi kúpila tradičný slovenský pivovar, topoľčiansky Topvar. Už dlhšie vtedy vlastnila východoslovenský Šariš, pred desiatimi rokmi kúpila aj legendárny český Prazdroj. Dnes firma Pivovary Topvar, v ktorej Juhoafričania oba slovenské pivovary združili, realizuje celokoncernový program udržateľného rozvoja s desiatkou environmentálnych a spoločenských cieľov.

Ako typický projekt spoločenskej zodpovednosti spomína manažérka pre korporátne záležitosti Drahomíra Mandíková spoluprácu s rezortom dopravy na programe prevencie jazdy pod vplyvom alkoholu.

Predvlani po akvizícii čakala na správanie firmy omnoho bližšia komunita. Zamestnanci, ktorí si neboli istí, čo s firmou bude a ako veľmi nový majiteľ preriedi ich rady v snahe využiť synergie so sesterským Šarišom.

Na tom záležalo celej topoľčianskej komunite. „Vedeli sme, že najdôležitejšie je, aby ľudia stále vedeli, čo sa deje,“ pripomína D. Mandíková. Preto nový topmanažment predstúpil pred ľudí a hovoril im o plánoch firmy. S tým, že prepúšťať sa nebude.

Stratégia a cieľ

Ľudia najviac vnímajú aktivity firiem vtedy, keď súvisia s lokálnymi témami. Nevidia do vnútra firmy, obraz o jej spoločenskej zodpovednosti si vytvárajú na základe toho, aký má komunitný program. Nepísaná podmienka pre zodpovedné firmy je zamestnanecká politika.

Vzťah k životnému prostrediu a filantropia sú najviditeľnejšie znaky, na základe ktorých sa verejnosť rozhoduje, či firma je alebo nie je spoločensky zodpovedná. Vyplýva to z vlaňajšieho reprezentatívneho prieskumu Nadácie Pontis.

Podľa jej programového riaditeľa Ivana Ježíka vývoj spoločenskej zodpovednosti firiem bol daný historickým medzníkom po tom, čo nastala sloboda podnikania. Najprv firmy potrebovali nasýtiť svoju základnú potrebu – zisk. Potom začali rozmýšľať nad tým, ako ho spraviť trvalo udržateľným, ako byť konkurencieschopnejšie. A tak sa začali viac zaujímať o okolie.

Diskusia o zodpovednosti firiem graduje od nástupu nadnárodných spoločností, ktoré mali koncept spoločenskej zodpovednosti zapracovaný do corebiznisu. Podľa I. Ježíka ďalší medzník príde, keď firmy začnú jednotne reportovať spoločenskú zodpovednosť, aby bola jasne merateľná.

Čo umožní sprehľadniť správanie firiem a ich filantropické aktivity, do ktorých mnohé ešte stále zahŕňajú aj sponzoring a dve percentá z dane, čo je skôr marketingový nástroj. „O takých päť, desať rokov globálne jednotné reportovanie príde aj na Slovensko,“ avizuje I. Ježík.

Podľa výsledkov prieskumu OSN z jari tohto roku firmy na Slovensku robia aktivity, ktoré možno označiť za spoločensky zodpovedné. Hoci samy ich tak nenazývajú a nevytvárajú špecifické stratégie ani do nich systematicky nezapájajú komunitu. Dobré riadenie spoločenskej zodpovednosti firiem vyskúmal iba u dcérskych firiem nadnárodných koncernov.

Foto – Milan Illík

PÔŽIČKA na čokoľvek od 300 do 4300 eur