Alkohol sa vždy dobre predával, nech sa dialo čokoľvek. Konateľ distribučnej firmy zahraničnej likérky Peter si úspešne trúfol kríze vzdorovať. Firma si ukrajovala z trhu čoraz viac a Peter s hrdosťou dokončil rozpočet na ďalší rok. Nerátal však s globalizáciou a znižovaním nákladov.

Likérka mu dala košom a distribúciu prenechala významnému pivovaru. Týždeň po odovzdaní rozpočtu dostal Peter poslednú úlohu – predať zásoby, vymôcť čo najviac pohľadávok, prepustiť zamestnancov a zlikvidovať spoločnosť. Situácia, ktorá si koledovala o podvod.

„Peter bol skúsený obchodník a taktiež staval dom. K spokojnosti manažérov predal všetky skladové zásoby. Počas týždňa dorazili peniaze na účty materskej firmy, ale len v tretinovej hodnote zásob. Ukázalo sa, že Peter síce predal zásoby so slušným ziskom, ale následne predal všetky pohľadávky malej finančnej skupine so sedemdesiatpercentnou zľavou,“ tvrdí Jan Vylita, šéf forenzných služieb poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers. Na vlastnej firme spáchal podvod tým, že si za biznis zobral mastnú províziu.

Peter je možno len menom v záznamoch audítorských spoločností, ale tie v krízovom roku musia archívy rozširovať pod náporom podvodných prípadov. Hospodárska kriminalita živí delikty väčšmi a ich počet bude rásť.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

• Hlavou proti kríze

Verejnosť neoklame

„Je alarmujúce, akému veľkému percentu respondentov neprekáža úplatok v prípade možnosti získať novú zákazku. Trinásť percent európskych vrcholových manažérov považuje skresľovanie hospodárskych výsledkov v záujme ekonomického prežitia firmy za ospravedlniteľné,“ konkretizuje vedúci partner poradenskej spoločnosti Ernst & Young na Slovensku Stan Jakubek.

A pokračuje to ďalej, verejná mienka totiž klame najmenej. Podľa zamestnancov firiem pôsobiacich v Európe iba necelá pätina si myslí, že v ich spoločnosti nedochádza k žiadnym podvodom.

Obojstranné šachovanie

Ekonomická kríza pritom odkrýva podvody, ktoré by sa v čase hospodárskeho rastu možno podarilo utajiť. Občas si šach zahrajú obidve strany – zamestnanci i firmy. Zlyhaj v plánovaní, plánuj zlyhanie. Petrovi sa nakoniec všetko podarilo – dostaval dom a dnes pracuje v inej spoločnosti. Materská firma mu nič nedokázala, koniec koncov plnil len príkazy. Sama totiž pochybila.

Stačila jediná chvíľa, keď kvôli nevhodnej komunikácii svojich plánov, možno nenáležitým slovám a kamennej tvári svojho „šéfstva“ demotivovala Petra a stratila jeho lojalitu. S krízou za chrbtom firma pozabudla na Petrove právomoci – mohol uzavrieť akúkoľvek zmluvu, neponúkla mu žiadne budúce uplatnenie, nezvážila jeho finančnú situáciu. „Dvadsaťjeden miliónov korún im už nikto nevráti,“ dodáva J. Vylita.

Žmúriť zarába

A tak je stabilita európskych aj našich firiem nalomená. Podvod sa v skrate javí oveľa reálnejším východiskom z recesie než kedykoľvek predtým. „Momentálne riešime prípady, ktoré sa síce objavovali aj v minulosti – sprenevery majetku, neoprávnené nákupy služieb, vynaloženie prostriedkov na dodávky, ktoré sa neuskutočnili, skresľovanie finančných výkazov – ale nie všetko je rovnaké,“ myslí si Andrea Hubíková, manažérka forenzných služieb PricewaterhouseCoopers.

Dnešné prípady sa podľa nej týkajú vrcholového vedenia medzinárodných firiem a „ich dosah je významný na celkové hospodárenie spoločnosti“. Zhruba 41 percent zamestnancov firiem si myslí, že najväčšiu hrozbu z hľadiska hospodárskej kriminality predstavuje najvyššia úroveň vedenia firmy. „Ukazuje sa, že vrcholový manažment firiem prižmúri nad podplácaním oči častejšie ako zamestnanci na nižších úrovniach,“ vraví Radoslava Staroňová, senior konzultantka investigatívnych služieb v Ernst & Young.

Ide totiž o rozhodnutia. Tie sa na oči zvyšku firmy nie vždy dostanú. J. Vylita hovorí: „Trendom je uzatváranie operácií s vyšším rizikovým potenciálom.“ Dôvody sú prosté – potreba získať zákazky za každú cenu alebo nevyhnutnosť operatívne riešiť minulé transakcie, ktoré sa zdajú byť znehodnotené.

Nebezpečné fúzie

Ak si zoberieme na pretras opäť nedoceneného Petra, podvody sú dnes skutočne oveľa viac v réžii právomocí. To, na čo môže mať dosah obyčajný zamestnanec, sa vymedzuje na obsah služobného počítača a zásob kancelárskeho papiera. Neškodné v porovnaní so správaním ľudí s právomocami. „Manažment je v dnešných ekonomických podmienkach pod obrovským tlakom,“ uvádza S. Jakubek.

A tak prípad Petra je taký paradoxný, až je príkladný: „Riziko vzniká aj pri fúziách a predaji firiem. Časté zmeny v organizačných štruktúrach alebo nejasne vymedzené zodpovednosti jednotlivých zamestnancov vytvárajú príležitosti na podvody,“ zasahuje do diania Markus Lohmeier, vedúci partner oddelenia investigatívnych služieb Ernst & Young.

Prepúšťanie v súvislosti s fúziami je považované za hlavný dôvod zvyšujúceho sa rizika podvodov všade v Európe. Na Slovensku je to takmer šesťdesiat percent. „Keď spoločnosť prepúšťa zamestnancov alebo prechádza pod nového vlastníka, môžu sa objaviť medzery vo vnútorných kontrolách,“ upozorňuje M. Lohmeier. A kontrola začína byť tŕňom v oku všetkým zúčastneným.

Krok späť

Môže za to totiž štát, tvrdí až deväťdesiat percent zamestnancov slovenských firiem. Ten by mal kontrolovať firmy prostredníctvom štatutárnych orgánov. Pripomína vám to krok o dvadsať rokov späť?

Firmy vonkajšiu kontrolu odmietajú. To už rovno môžu investovať v Severnej Kórei. „Z našej skúsenosti sa mnohokrát spoločnosti priveľmi orientujú na ochranu proti externým podvodom. Zaujímavé je, že firmy majú pocit, že kontrolné prostredie majú zvládnuté, dostatočné a nechcú sa tým zaoberať,“ vysvetľuje A. Hubíková. Napriek tomu sa väčšina podvodov neodhalí aj preto, že firemná hierarchia nikdy nefungovala zdola nahor a kroky vedenia môže odhaliť skutočne až audit.

A ten má v niektorých prípadoch svoju váhu. Podľa prieskumu o hospodárskej kriminalite, ktorý minulý rok zverejnila spoločnosť PricewaterhouseCoopers, má s podvodmi a krádežami skúsenosť každá druhá firma vo svete.

Hľadať ich netreba ďaleko, vlani boli medializované prípady v závode Kia Motors, v trnavskej fabrike PSA, pred zhruba dvoma rokmi sa kradlo v NAY, zmizol im tovar za takmer stotisíc eur. Kradli zamestnanci aj „esbéeskári“. „Neverili by ste, aké rafinované postupy používali,“ povedal vtedy Trendu šéf siete Peter Zálešák.

Foto - Profimedia.cz, Archív TRENDU

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.

PÔŽIČKA na čokoľvek od 300 do 4300 eur