Keď Inštitút pre verejné otázky vlani skúmal, v akom stave je na Slovensku firemná filantropia, na konkrétnu výšku darov sa nepýtal. Naschvál. Autor výskumného projektu Marián Velšic vtedy TRENDU vysvetlil, že žiadať od firiem údaj o veľkosti ich darov, prípadne ich pomer k zisku alebo tržbám bolo v tom čase riskantné.

Preto, lebo spoločnosti na také otázky a už vôbec nie na verejné odpovede nedozreli. „Zo skúseností z iných projektov vieme, že o týchto veciach firmy nerady hovoria. V záujme vyššej návratnosti dotazníkov sme od nich preto upustili,“ povedal pred rokom M. Velšic.

Nový prístup. TREND a Fórum donorov toto leto otestovali, ako sa rezervovanosť k otvorenej komunikácii o výške darov zmenila. Všetky spoločnosti z rebríčka TREND Top 200 dostali dotazníky zamerané na ich filantropické aktivity smerujúce k mimovládnym neziskovým organizáciám. Aj s otázkou, akou sumou ich vlani podporili.

Z dvesto oslovených sa ozvalo 42 firiem. Odpovedali prevažne veľké podniky s viac ako 250 zamestnancami, hlavne z oblasti výroby. Rovnako veľká časť má za sebou slovenský a zahraničný kapitál. Z tejto skupiny 32 respondentov priznalo aj konkrétne sumy svojej vlaňajšej podpory neziskovému sektoru. Dohromady išlo o vyše dvesto miliónov korún vrátane dvojpercentného príspevku z dane z príjmov právnických osôb.

Výkonná riaditeľka Fóra donorov Lenka Iľanovská otvorenosť firiem vyzdvihuje. Ochota prehovoriť bola podľa nej porovnateľná s tou, akú v obdobnej ankete prejavili vlani firmy v Česku. Tam pritom dotazník dostalo takmer trikrát viac spoločností než na Slovensku.

Začiatkom decembra vyhlási Fórum donorov na základe poskytnutých údajov v dotazníkoch vôbec prvý prehľad najusilovnejších firemných podporovateľov mimovládok na Slovensku. Budú v ňom najväčší darcovia aj s výškou darov, ktoré vlani neziskovému sektoru poskytli. Tí, čo o daroch naďalej mlčia, sa v rankingu neobjavia.

Do počtov sa nebudú zahŕňať dary určené pre organizácie mimo tretieho sektora, napríklad rozpočtové a príspevkové organizácie štátu či samosprávy. Patria sem školy, nemocnice či domovy dôchodcov. Cielene. „Našou ambíciou bolo zmapovať výlučne darcovstvo smerujúce k neziskovým organizáciám,“ vysvetľuje L. Iľanovská.

Fórum donorov očakáva, že takýto ranking by mohol viac spropagovať darcovstvo medzi firmami. Mimovládne organizácie na to netrpezlivo čakajú. Odkedy zo Slovenska odišli veľkí zahraniční donori, tretí sektor zostal závislý práve od podpory miestnych firiem a podnikateľov. Zverejňovanie informácií o darcovstve môže zároveň zvýšiť celkovú transparentnosť poskytovania darov a rozdeľovania firemných peňazí.

Reči a skutky. Prakticky všetky firmy považujú filantropiu za potrebnú. Na vzorke 130 spoločností pôsobiacich na Slovensku to vlani zistil M. Velšic a rovnaký záver vyplýva aj z ankety TRENDU a Fóra donorov. Keď však má prejsť od rečí k činom, počet nadšencov mierne klesá. Inak povedané, o trochu viac účastníkov ankety rozpráva, ako skutočne koná. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami však nie je veľký.

Zdôvodnenie pasivity zaváňa alibizmom a nízkou profesionalitou. Ako jeden z argumentov padla v ankete napríklad pochybnosť o efektívnom použití daru. Pritom je to práve sám darca, kto si môže efektívnosť vynútiť i skontrolovať. Viaceré, hlavne veľké podniky robia kontrolu priamo v teréne, vyžadujú od obdarovaných reporting a zdokladovanie účtovníctva.

Ďalšími dôvodmi odmietnutia filantropie sú nereálne požiadavky mimovládnych organizácií a nedostatok financií v rozpočte. Málo peňazí sa ako argument používa často. Prekvapuje hlavne pri väčších a úspešnejších firmách. Predstavitelia neziskoviek zvyknú preto opakovane tvrdiť, že viac a menej zištne pomáhajú chudobnejší a menší podnikatelia než bohaté a veľké korporácie.

Obavy z kontroverzie. Inštitút pre verejné otázky minulý rok zistil, že najviac darovaných prostriedkov od firiem plynie do športu, zdravotníctva, podpory detí a mládeže či na humanitárnu pomoc a kultúru. Pri darovaní cez inštitút dvoch percent z dane vystupujú do popredia zdravotníctvo, deti a humanitárna pomoc.

Aj tohtoročná anketa TRENDU a Fóra donorov potvrdila, že firemná filantropia sa zameriava hlavne na najmenej kontroverzné a marketingovo najvďačnejšie oblasti. Viac ako dve tretiny respondentov podporujú deti a mládež, nasledujú šport a rekreácie, zdravie a kultúra. Naopak, minimálny záujem vzbudzujú témy ako ľudské práva, cirkev a životné prostredie.

M. Velšic to odôvodňuje obavami firiem z kontroverzných projektov. Tie by totiž mohli rozdeliť spoločnosť, a teda aj ich vlastných klientov. K nepopulárnym témam patrí problematika menšín, hlavne Rómov. Firme pri nej hrozí i negatívna reakcia majoritnej verejnosti. Riskuje to málokto, medzi výnimky patria napríklad U.S. Steel či Pfizer.

Životné prostredie je, napriek vážnosti, ktorej sa teší v materských krajinách nadnárodných korporácií, na Slovensku firemnými filantropmi stále zväčša zanedbávané. Ekológia jednoducho medzi problémy najviac doliehajúce na Slovákov nepatrí. Podľa Ivana Dianišku z agentúry Focus po vlaňajšej tatranskej katastrofe popularita témy ekológie na Slovensku vzrástla, avšak iba dočasne.

Väčšina účastníkov ankety financuje filantropiu prostredníctvom inštitútu dvoch percent z dane a popritom siaha do firemných rozpočtov. Možnosť darovať dve percentá dane nevyužívajú viaceré spoločnosti naplno. To znamená, že nepoukážu celé dve percentá. Niektoré firmy sa pre túto možnosť nerozhodli vôbec a využili iba rozpočet firmy. Pätina účastníkov uvádza ako zdroj peňazí aj zbierky medzi svojimi zamestnancami, podstatne menej z nich vlani využilo cause-related marketing, pri ktorom časť ceny produktu smeruje na dobročinné účely.

Dar či sponzoring? Uprednostňujete pri filantropii darcovstvo alebo sponzoring? V oslovených firmách vyhrala prvá možnosť. Darca by si, na rozdiel od sponzora, nemal nárokovať žiadne protiplnenie. Sponzor si ho zabezpečuje najmä prostredníctvom zmlúv o reklame. Tieto výdavky môže potom v účtovníctve pripočítať k nákladom. Sponzoring využíva polovica opýtaných, mnohí ho teda kombinujú s darcovstvom.

Zatiaľ čo teória darcovstvo a sponzoring jasne oddeľuje, prax zďaleka taká jednoznačná nie je. Deliaca čiara je často veľmi tenká, pojmy si mýlia i samy firmy. Niektoré z nevedomosti, iné zámerne. Zvyknú napríklad tvrdiť, že niečo darovali, no zároveň kontrolujú, kde a ako sa objavilo ich logo. Prípadne si pre svoje darcovstvo vyberajú striktne len mimovládne organizácie s dobrým mediálnym pokrytím. To už s darcovstvom nemá veľa spoločného.

Bez ohľadu na formu filantropie podniky chcú od vlády väčšie daňové zvýhodnenia. Za prekážku ďalšieho rozvoja filantropie to považuje takmer polovica respondentov. Mnohí by privítali aj vyššiu transparentnosť mimovládneho sektora a vyššiu prehľadnosť použitia príspevku.